Klobása

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
údená klobása
klobása
šunková klobása

Klobása je hotový potravinársky produkt najčastejšie vyrobený zo zmesi mletého mäsa, živočíšneho tuku, soli, korenín a ďalších ingrediencií ako sú bylinky či cesnak, ktorá je plnená do čriev. Črevá sú tradične živočíšneho pôvodu, no v poslednej dobe sa v priemyselnej výrobe môžu používať aj črevá, ktoré sú umelo vyrábané. Niektoré klobásy môžu byť iba tepelne spracované, no najčastejšie sa na ich konzerváciu používa jedna z najstarších techník, ktorou je údenie. Po vyúdení prebieha dozrievací proces, počas ktorého sa v studenom prostredí klobásy dosušujú. Niektoré klobásy majú svoju charakteristickú chuť aj vďaka mliečnemu kvaseniu (lactobacillus), ktoré prebieha v procese údenia.

Mnohé krajiny a aj ich regióny vo svete majú svoje tradične vyrábané klobásy. Pri ich výrobe sú používané rôzne kombinácie používaného mäsa (bravčové, kozľacie, baranie...), rôzne kombinácie korenín, môžu byť aj regionálne odlišnosti v spôsobe (dĺžke) údenia, zrenia, či používaného druhu drevených pilín (najčastejšie z listnatých stromov ako sú buk, dub, či ovocné stromy: čerešna, jabloň, slivka atď).

Okrem priamej konzumácie sú klobásy používané aj do ďalších jedál ako je na Slovensku kapustnica, či iné mäsové polievky, pečené špeciality a pod.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba klobás je známa od staroveku, vyrábali ju starovekí Sumeri, Číňania, Gréci, Rimania a ďalšie národy. Potravina bola vyrábaná najmä z dôvodu trvanlivosti, čo umožňovalo jej dlhodobejšie skladovanie. O tejto potravine písal napr. aj Homér vo svojom diele Odysea, dramatik Epicharmus nazval jednu zo svojich divadelných hier "Klobása." Klobásy boli známe od nepamäti aj na Slovensku ,jednak sa na vidieku vyrábali podomácky, jednak ich vyrábali v mestách údenári, ktorí boli od 13. storočia v tom istom cechu s mäsiarov. [1] Mäso sa konzervovali nielen údením, ale aj sušením. V mnohých domácnostiach sa najmä v zimnom období údia klobásy podľa tradičných receptúr dodnes. [2]


Kvalita klobás i ostatných údenárskych výrobkov bola vždy starostlivo strážená, za klamania výrobkov dochádzalo už od stredoveku až k drastickým trestom. Na konci 19. storočia bol vydaný Rakúsky potravinársky kódex, ktorý platil až do roku 1948, kedy bol nahradený štátnymi normami. Všetky tieto predpisy a normy zakazovali pridávať do mäsových výrobkov akejkoľvek cudzorodej látky s výnimkou soli, korenia, vody v povolenom množstve pri solenie nastrekovaním, vitamínov či minerálnych látok. [3] Začiatkom 90. rokov 20. storočia však boli tieto normy zrušené a na slovenskom trhu sa začali objavovať výrobky deklarované ako párky alebo klobásy, ktoré však obsahujú rôzne náhradky, ako je hydinové separát, škrob, rastlinné bielkoviny, múka, zahusťovadlá, apod . [4]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]