Klobúk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kolekcia klobúkov 18. a 19. storočia

Klobúk je pokrývka hlavy, vyrobená z plste, súkna, kože, látky alebo slamy rozmanitého tvaru. Jej hlavnou úlohou je ochrana hlavy pred nepriaznivým počasím, dažďom, slnkom, ale taktiež slúži ako súčasť predpísaného odevu (napr. arcibiskupský klobúk) alebo ako módny doplnok.

Boli známe už v starovekom Grécku, kde sa používali plstené klobúky, nazývané petasos alebo kausia, ktoré sa nosili pri cestovaní; u starovekých Rimanov to bol klobúk nazývaný pileus, ktorý sa nosil pri slávnostiach a náboženských alebo posvätných obradoch a bol považovaný za symbol slobody. Po rozpade starovekého Grécka a Ríma sa začali klobúky v Európe nosiť asi v 10. storočí, no skutočne rozšírené začali byť až približne od začiatku 16. storočia.

Klobúky prešli veľmi širokým a rozmanitým vývojom, čo sa týka ich tvaru, zdobenia alebo využitia. Mohli byť vysoké (sombréro), nízke (panamský klobúk), guľaté (cylinder), trojhranné (napoleonsky klobúk), so strieškou, so štítkom alebo bez striešky, u žien i mužov ozdobené stuhami, perami, kvetmi a podobne.

Okrem ochrannej a ozdobnej funkcie mali klobúky občas aj rozlišovaciu funkciu, keď napr. v Taliansku, Francúzsku, Nemecku alebo vo Švédsku v určitých obdobiach tvar a farba klobúka označovali príslušnosť alebo sympatie k určitej politickej strane (demokratický klobúk, kalábrijský a pod.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]