Knóssos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Knossos, palác

Knóssos (po starogrécky) alebo Kno(s)sos (po novogrécky) bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty 5 km východne od Herakleiona. Palác zaberal asi 10 000 m². Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minoa s povestným Minovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť. Sled archeologických vrstiev paláca je základom členenia minojskej civilizácie.

Archeologický výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Palác bol známy už od roku 1878. Vykopávky začal Arthur Evans (1899 až do smrti 1941), ale s prestávkami pokračujú dodnes.

V roku 1893 prišiel na Krétu britský archeológ Arthur John Evans, ktorý sa zaujímal najskôr o pečate so zvláštnymi znakmi, o ktorých si myslel, že pochádzali z Kréty. V roku 1895 sa mu podarilo za pomoci jedného zo zakladateľov spoločnosti, ktorá chcela zriadiť múzeum, odkúpiť pozemok na plošine Kefala, ale až po vyhlásení autonómie Kréty 23. marca 1900. V tom roku bola narýchlo založená súkromná spoločnosť Cretan Exploration Fund, ktorá zabezpečovala prísun ďalších financií. Už po piatich dňoch mohol Evans s určitosťou povedať, že to, čo našiel, bolo staršie ako Schliemannove nálezy z Mykén. 13. apríla objavil tzv. Minov trón. Zo začiatku pracovalo v oblasti 30 robotníkov, neskôr ich Evans zamestnával okolo sto. Za dva roky bol skoro celý palác odkrytý. Ale počas prvej svetovej vojny boli práce pozastavené. Znovu sa obnovili v roku 1922 a pokračovali až do roku 1932. Okrem odkrytia Evans ho aj čiastočne zrekonštruoval. Preto pôsobí úplne iným dojmom ako ostatné paláce.

Po druhej svetovej vojne sa práce opäť obnovili a dodnes sa úplne nezastavili.

Funkcia paláca[upraviť | upraviť zdroj]

Knosský palác postavili okolo roku 2000 pred Kr. a dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. A potom zmizol ako posledný z krétskych palácov okolo roku 1400/1375 pred Kr. pri požiari.

Legendu o bájnom kráľovi Minovi, Tezeovi, Ariadne, Minotaurovi a labyrinte pozná každý z nás. Bola to pravda, alebo len rozprávka? Možno niečo medzi tým. Slovom Minos pravdepodobne označovali Kréťania svojho kráľa. Tezeus bol pravdepodobne jedným z „rukojemníkov“ z pevniny a Ariadna? Že by to bola kňažka s hadmi okolo rúk? Ak by bola všetko toto pravda, obávané monštrum Minotauros bol posvätným býkom určeným na tauromachie - náboženské obrady spočívajúce v preskoku cez býka. No a labyrint bol predsa samotný Knossos, v ktorom bolo len na jeho počiatku, keď mal rozlohu len 22 000 m², 800-1 300 miestností. Bola to spleť chodieb, často slepých. Preto neskorší Gréci tento palác pomenovali labyrintom. Túto ideu utvrdzovalo aj to, že mal len dva východy - jeden na severnej a jeden na južnej strane.

Knossoský trón

Ale je tu aj druhá možnosť. Čo ak Knossos vôbec nebol palác, ako sa domnieval Evans, ale jedno veľké mauzóleum alebo svätyňa? Niektorí archeológovia poukazujú na to, že Knossos mohol byť len ťažko obytným palácom. Poukazujú na jeho nevýhodnú polohu na nechránenom návrší. Lenže možno argumentovať, že Minojci sa nemali čoho báť. Veď ovládli prakticky celú oblasť Stredozemného mora a to hlavne svojím silným loďstvom.

No potom je tu ešte pár ďalších otázok, na ktoré už odpoveď nie je taká jednoduchá. Odkiaľ získavali vodu pre takmer 100 000 obyvateľov, keď nablízku bolo len málo prameňov? A prečo sú kráľovské izby vo vlhkom podzemí bez akýchkoľvek okien? Len ťažko možno uveriť tomu, že panovník by dobrovoľne býval v takých priestoroch. No a napokon, kde sú kuchyne a stajne, ktoré boli samozrejmé pre stavbu takého významu?

Nemecký archeológ Hans Georg Wunderlich vyslovil názor, že palác mohol byť obrovským mauzóleom určeným pre mŕtvych, ktoré nikdy nebolo obývané. Vysoké hlinené amfory, o ktorých sa predpokladalo, že obsahovali obilie, olej a olivy, sú podľa neho urnami, kde sa mŕtvoly konzervovali medom. Kamenné silá sú zas sarkofágy a kanalizácia zariadenie na privádzanie tekutín potrebných pri balzamovaní tiel. Potom mohol byť Minotaurus stelesnením smrti alebo strážcom pokoja mŕtvych, ktorý ich chránil pred vykrádačmi hrobov. Lenže kde tie všetky mŕtvoly sú? Nenašli sa tam totiž nijaké ľudské pozostatky a ani popol z kostier. A na tie otázky by sa možno tiež našla odpoveď. Je možné, že vodu získavali zo zdrojov, o ktorých nevieme a keďže poznali kanalizáciu, mohli ju získavať zo vzdialenejších oblastí.

Opis Knossu[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom najmenej trojposchodového komplexu s terasovito odstupňovanými poschodiami je veľký dvor, do ktorého ústia severné propyleje a južné propyleje (reprezentačné vchody). K dvoru sa pripájajú hlavné budovy, trónna sála, kultové miesta (západné krídlo).sklady a vo východnom krídle dielne s obytným traktom a sanitárnym zariadením. Na západe k palácu prilieha ďalší dvor (tzv. divadlo). Palác bol vybavený vodovodom a kanalizáciou a bohatými nástennými maľbami. Významný je archív asi 4 000 tabuliek lineárneho písma B nájdený v novom paláci. Palác sa často označuje ako Minov labyrint.

K hlavnému palácu v Knosse bolo pristavaných mnoho vedľajších budov, napríklad malý palác (1 000 m²) a kráľovská vila, a mimo palácového areálu ležalo mesto zaberajúce plochu 75 hektárov. Nenašli sa nijaké príbytky najchudobnejších obyvateľov, ale zachovali sa zvyšky väčších rezidencií, napríklad usadlostí stojacich uprostred polí a záhrad s mnohýmy cyprusmi.

Nový palác[upraviť | upraviť zdroj]

Novému palácu v Knosse venoval sir Arthur Evans najviac úsilia a práve tento palác dnes môžeme navštíviť. Táto stavba predstavuje zo všetkých hľadísk ohromujúci výkon – je to skôr mestský komplex než budova. Tak ako iné veľké paláce tých čias neslúžil len ako kráľovská rezidencia, ale aj ako stredisko výroby, skladisko, náboženské a administratívne centrum ríše.

V paláci sa opakovane objavuje motív obojstrannej (dvojitej) sekery, symbol minojskej dynastie. Grécke slovo pre tento symbol je labyros a z neho je odvodený pojem labyrint. Palác sám o sebe pripomína labyrint – sály, nádvoria, komnaty a chodby sú tu nakopené ako v bludisku. Postavili ho v niekoľkých úrovniach na úbočí kopca a zakončený je rovnou strechou, ktorú podopiera rad mohutných stĺpov.

Hoci sa tunajšia výzdoba vyznačovala pozoruhodným prepychom a rafinovanosťou, použitý stavebný materiál a prostriedky boli striedme. Múry a deliace steny boli postavené z nepálených tehál. Hojne sa používalo drevo, a to nielen na nosníky a trámy, ale aj na zhotovenie niektorých stĺpov a dverových a okenných zárubní. Budove to dodalo istú mieru pružnosti v nádeji, že pri dalšom zemetrasení sa bude palác skôr prehýbať a hojdať, a nezrúti sa.

V severnej časti paláca bolo stredisko výroby, práve tu boli dielne umelcov a remeselníkov. Na západ od ústredného nádvoria ležali hlavné kultové miestnosti – veľká trónna sála a svätine. Do reprezentačných miestností na prvom poschodí budovy viedli schodiská. Dlhé skladovacie priestory obsahovali jamy a obrovské nádoby, v ktorých bolo možné skladovať tovar či úrodu.

Vo východnom krídle paláca sa nachádzali kráľovské komnaty a tejto časti dominovalo majestátne schodisko. Dômyselný systém výklenkov a šachiet zabezpečoval prirodzené svetlo,ktoré prenikalo do spleti miestností a chodieb. Dámy z kráľovského dvora sa mohli hoci aj spoločne tešiť z pohodlia kúpeľní – obklopené otrokmi a obľúbenými opičkami – a zároveň si nakrúcať vlasy alebo nanášať líčidlá. V neďalekých komnatách sa obliekali urodzení páni, ktorí si okolo bokov viazali látky žiarivých farieb. V priľahlých miestnostiach sa hrali deti.

Crete knossos dolphins.jpg

Do všetkých miestností, kde to bolo potrebné, bola zavedená tečúca voda, a to z technickým dôvtipom, ktorý prekonával všetky systémy používané vtedajšími civilizáciami.

Voda sa čiastočne čerpala z prameňov a čiastočne zbierala zo strešných odkvapov a žľabov. Pod podlahou bolo zabudované terakotové potrubie, zostavené z navzájom prepojených úsekov, aby zabezpečilo stály prísun vody, ktorá v celom systéme pravdepodobne prúdila pod určitým tlakom. Použitá voda odtekala sústavou potrubí a kanálov.

Steny kúpeľní boli obložené alabastrom a vyzdobené freskami. V kúpeľniach boli pohodlné hlboké terakotové vane, z vonkajšej strany zdobené abstraktnými vzormi a zvnútra obrazmi delfínov a rýb. Nemali kohútiky ani odtokové otvory, takže ich muselo napĺňať a vyprázdňovať služobníctvo. Obyvatelia paláca používali aj splachovacie záchody, napojené na hlavný kanalizačný systém.

Život v Knosse[upraviť | upraviť zdroj]

Knossos bull.jpg

Odhady celkového počtu obyvateľov Knossu sa do veľkej miery rôznia, ale ak rátame aj blízky prístav Amnisos, dôjdeme možno až k číslu 100 000. To by znamenalo najpočetnejšie osídlenie tých čias v celej stredozemnej oblasti.

Zachovalo sa niekoľko dôkazov o tom, aký život viedli bežní obyvatelia Knossu. Len málo domov malo stále ohniská, zdá sa, že sa v nich varilo na drevnom uhlí v prenosných kotlíkoch na oheň. Vo väčších domoch sa uplatňoval medený riad, ale väčšina ľudí používala nezdobenú keramiku.

Vykopávky odhalili,že Knossos bol centrom náboženského kultu. V paláci pritom neprevládali chrámové stavby a nenachádzame tu ani posadnutosť smrťou či zaujatie zlými démonmi. Namiesto toho sa pred nami vynára obraz kultúry založenej na láske k životu a na oslavách hudby. Minojci mali cit pre vizuálne zážitky a v paláci žili hudobníci, básnici, tanečnice, akrobati a žongléri. Na niektoré predstavenia slúžila ako divadlo dláždená podlaha, obklopená radmi sedadiel, ďalšie sa odohrávali na veľkom ústrednom nádvorí.

Pri nočných slávnostiach za svitu fakieľ predvádzali ženy posvätné, exatické tance, aby nadviazali styk s božstvom. Hlinená bohyňa z Gazi v blízkosti Knossu má korunu ozdobenú vlčími makmi – objavil sa názor, že Minojci možno užívali ópium, aby prehĺbili stav náboženského vytrženia. Homér uvádza fascinujúci opis tancov predvádzaných v Knosse, kde opisuje scénu zobrazenú na Achillovom štíte:„Pohybovali sa tak ľahko a vrtko, ako keď hrnčiar sedí pri kruhu, zviera ho rukami a sleduje, ako sa krúti. Po chvíli postupovali v radoch oproti sebe. Obklopoval ich veľký dav, ktorý sa tešil z vášnivého tanca. Dvaja akrobati sa točili uprostred a udávali tak rytmus predstavenia.“

Grécke mýty opisujú tanečný parket postavený v Knosse pre Ariadnu, dcéru kráľa Minoa. Zložitý rituálny tanec predvádzaný na tomto parkete odzrkadľoval labirintovú stavbu samotného paláca. Je možné, že bol vyzdobený vzorom, ktorý viedol kroky tanečníkov.

Ďalšie predstavenia so zjavnými rituálnymi prvkami sa sústredili okolo zvláštnych ostrovných býčích hier – ich dlhá tradícia sa datuje prinajmenšom do 2. tisícročia pred Kr. V Knosse sú zobrazené na mnohých reliéfoch, figurálnych výjavoch, freskách a rytinách na pečatidlách. Hry sa odohrávali pravdepodobne v drevenej aréne na východ od paláca a zúčastňovali sa na nich muži i ženy. Bolo to najviac cenené minojské predstavenie, ktoré zahŕňalo mnoho neuveriteľných akrobatických výkonov.

Význam býčích hier mohol mať korene v náboženskej viere. Nie je isté, ako tieto hry vznikli – je možné, že sú odvodené z nebezpečných situácií pri chytaní divých býkov a až neskôr sa z nich vyvinuli obrady. Býk bol symbolom mužskej plodnosti a v minojskom umení predstavuje stále sa vracajúci motív, zobrazený na vázach, freskách a budovách – symbolické býčie rohy sú podstatnou črtou minojskej architektúry. Náboženský rituál spojený s býkom sa stal uctievaním mladého boha (muža) – tento jav sa objavil počas minojského obdobia. Hlavné krétske náboženstvo sa sústredilo okolo bohyňe – matky, uctievanej v podobe sošiek vo svätiniach a skalných výklenkoch od najstarších čias. Často sa zobrazuje so symbolmi života, napríklad s hadmi, vtákmi či kvetmi. V ranom období, okolo roku 1700 pred Kr., sa konali vo svätiniach na vrcholoch hôr.

Popri posvätných tancoch sa akrobatickom preskakovaní býka sa záľuba Minojcov v hrách prejavovala aj v boxe a v zápasení. V paláci Hagia Triada neďaleko Faistu bola objavená veľká nádoba kónického tvaru, známa ako Boxerská váza. Sú na nej zobrazení súperi v krátkych látkových sukniciach a s náhrdelníkmi, vybavení prilbami a čímsi ako boxermi na rukách.

Bohatí sa mohli tešiť z hry na šachovniciach vykladaných zlatom a kryštálom. Evans našiel v Knosse nádhernú ukážku šachovnice s rozmermi 50 x 100 cm orámovanú slonovinou. Doska sa vyznačuje zložitým vzorom, ktorý tvoria doštičky kruhového tvaru a pravouhlé pruhy. Možno bola pripevnená na drevo a tvorila tak veko škatule, v ktorej boli uložené figúrky.

Také nádherné predmety, určené na trávenie voľného času, boli dostupné iba šľachte. Chudobnejší obyvatelia mohli hrať len oveľa jednoduchšie varianty týchto hier. V oblasti prístavu v Knosse sa našli jednoduché hracie „kocky“ z ovčích kostí so symbolmi od 1 do 14, s dvoma súpravami hracích kameňov. Chudobnejší obyvatelia trávili väčšinu času obrábaním pôdy podľa ročných období. Horúce letá striedali drsné zimy. Bolo potrebné starať sa o vinice, orať a osievať polia.

Celú spoločnosť prestupoval pokoj, pohoda a neviazaná radosť zo života. Ostrov zo všetkých strán chránilo more a nijaký palác nebol opevnený. Nejaké boje sa tu však určite odohrávať museli – v niektorých minojských hrobkách sa našli úzke meče podobné rapírom, dlhé takmer jeden meter. Hrušky rukovätí sú ťažké, aby vyvažovali dĺžku ostria, a niektoré sú zhotovené z kameňa, slonoviny či pozláteného dreva. V neskorominojskom období nahradili tieto dlhé bodné zbrane kratšie, širšie meče.

Prilby mali zvyčajne kužeľovitý tvar a niekedy ich zdobil chochol. Veľké štíty – z býčích koží napnutých na drevené rámy – boli v boji zrejme tradičným prostriedkom obrany. Zbrojnica v Knosse obsahovala veľké množstvo kovových hrotov na šípy a doštičky so symbolmi bojových vozov. Nevie sa, či k bojom dochádzalo predovšetkým s votrelcami prichádzajúcimi cez more, alebo medzi krétskymi obyvateľmi navzájom.

Oblečenie v bežnom živote: Muži chodili väčšinou s odhalenou hruďou a nosili krátke, okolo pása tesne zaviazané suknice a niekedy aj koženú obuv. Krétski muži sú na freskách vždy hladko oholení a umocňujú tak dojem, ktorý minojská Kréta vytvára – dojem mladej, atletickej kultúry. Ženy zrejme nosili krátke, otvorené živôtiky, ktoré im ponechávali prsia odokryté. Okolo pásu boli živôtiky tesne obopnuté, podobne ako mužský odev, ale dolnú polovicu tela zakrývali dlhé sukne s volánmi. Z doplnkov sa nosili zložito vypracované náušnice a náhrdelníky, vysoko sa cenili rafinované účesy. Väčšina žien nosila dlhé lokne, ktoré spadali pred uši. Ženy mali významné postavenie. Mohli sa zúčastňovať všetkých verejných zhromaždení, náboženských obradov a športových hier.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok