Kniha Jozue
Kniha Jozue[1]/Jozuova/Józuova[2]/Jošuova alebo Jozue/Jozua[3]/Jošua/Iosua (skratka Joz) je jednou z tzv. historických kníh Starého zákona. V kánonoch nasleduje po piatich Mojžišových knihách (Tóra). Nazvaná je podľa jej hlavnej postavy, vodcu izraelského národa Jozueho.
Obsah |
Obsah [upraviť]
Podľa knihy bol Jozue syn Núnov nástupcom izraelského vodcu Mojžiša[4] a vojvodcom Izraelitov pri obsadzovaní Kanaánu - zasľúbenej zeme. Bol jeden z dvanástich izraelských kniežat, ktorých Mojžiš poslal na výzvedy do prisľúbenej zeme, a iba on a Kálef doniesli priaznivú správu.[5] Jozue bol vojvodcom v prvej vojne Izraelitov po vyjdení z Egypta proti Amalekitom, v ktorej zvíťazili.[6]
Kniha Jozue opisuje dobývanie Kanaánu Izraelitmi a rozdelenie zeme medzi nich. V skutočnosti tento proces prebiehal viacero storočí mierovou aj vojenskou cestou, ale v knihe Jozue sa zobrazuje ako sled vojenských akcií: Prisľúbená zem nebola zemou nikoho. Keď prišli Izraeliti (kniha Jozue), sídlili tu pôvodné prevažne semitské kmene (Kanaánci), a v blízkosti Stredozemného mora aj výbojní Filištínci a museli proti nim bojovať. Izraelitov pritom viedol Jozue. Rieku Jordán prešli na Boží príkaz suchou nohou. Kanaánci, boli silnými bojovníkmi.
Prvým z najsilnejšie opevnených miest bolo starobylé mesto Jericho s mohutnými hradbami. Podľa knihy Jozue[7][8] mesto padlo bez boja. Izraeliti mesto počas šiestich dní raz za deň obišli, na siedmi deň sedemkrát a za sprievodu trúb a kriku ľudí sa hradby Jericha zrútili. Izraeliti vpadli do mesta, obyvateľov až na Rachab s jej rodinou vyhubili a mesto úplne zničili.
S Božou pomocou Jozue vybojoval mnohé boje a dobyl ďalšie mestá, nap. Haj, Gibeon. Porazil 31 kráľov a zaujal takmer celú zem Kanaán. Časť Kanaáncov ostala obývať horské oblasti. Neskôr zem rozdelil podľa Božieho nariadenia medzi 12 izraelských kmeňov. Zomrel vo veku 110 rokov.
Kniha pozostáva približne z týchto častí:
- rozprávanie, (Jozue, kap. 2-11), z toho kap. 6 opisuje dobytie Jericha: vzniklo na konci doby kráľovskej spojením jednotlivých príbehov
- opisy hraníc rozdelenej krajiny a zoznamy miest, (Jozue, kap. 13-21): vznikli v rôznych obdobiach dejín Izraela až po obdobie kráľa Josiáša.
Tak ako pri vyslobodení z Egypta aj pri zaujatí Kanaánu sa vyzdvihuje to ako jahve pôsobí pri živote národa.
Vzhľadom na hebrejskú podobu mena Jozue (yehošua) a Ježiš (yešua) tak to viedlo k ich porovnávaniu. Ako Jozue voviedol ľud do Kanaánu tak Ježiš doviedol ľudí do Božieho kráľovstva.
Referencie [upraviť]
- ↑ názov Kniha Jozue je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní
- ↑ názov Kniha Józuova je používaný v slovenskom evanjelickom vydaní
- ↑ názov Jozua je používaný v slovenskom ekumenickom vydaní
- ↑ 5. Mojžišova 31:14, 23
- ↑ 3. Mojžišova 13:16, 17
- ↑ 2. Mojžišova 17:8-16
- ↑ k. Jozue 6:13
- ↑ 4. Mojžišova 13
Literatúra [upraviť]
- Jozef Heriban: Príručný lexikón biblických vied. 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- Kniha Jozue, iný link - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
- Józua - evanjelický preklad
 |
Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
|||||||||||||||||
