Knižná frazeológia

Knižná frazeológia je

V rámci štylistickej klasifikácie frazém popri hovorovej frazeológii druhý základný typ frazém, ktoré nevynikajú expresívnosťou ako iné frazémy, ale ich osobitosťou je spätie s istými kultúrnymi danosťami (so svetovými dejinami, vzdelanosťou, literatúrou a pod.) a uplatňovanie najmä vo sfére štýlov, ktoré sa realizujú predovšetkým písomnou formou. V takomto zmysle do pojmu knižná frazeológia patrí aj publicistická frazeológia (p.), aj odborná frazeológia (p.), administratívna (kancelárska) frazeológia.
Užší druh frazém s kultúrnymi konotáciami, pre ktoré je príznačný istý pátos, nadnesenosť výrazu a zároveň to, že nepatria iba jednému z tzv. knižných štýlov, ale práve na rozdiel od publicistickej alebo napr. od poetickej frazeológie uplatňujú sa vo všetkých týchto knižných štýloch. Toto vymedzenie vzniklo špecifikáciou širšieho pojmu zachyteného v
význame. Jednotky takto užšie vymedzené nazývame knižnými frazémami. Medzi knižné frazémy patria napr. takéto jednotky: obetovať niečo na oltár vlasti, zložiť niekde kosti, pracovať na roli národa dedičnej, pohybovať sa, plávať medzi Scyllou a Charybdou, Pyrrhovo víťazstvo,labutia pieseň, odobrať sa k predkom. Oslabením knižnosti (resp. aj hovorovosti) istých frazém sa vydeľuje tzv. medzištýlová frazeológia. Do knižnej frazeológie patria najmä frazémy cudzieho pôvodu (medzi nimi aj tzv. citátové frazémy (p.), ale existujú aj knižné frazémy domáceho pôvodu (ukazujú to aj niektoré uvedené príklady).

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.