Kočovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′00″S 17°53′00″V / 48.750000°S 17.883333°V / 48.750000; 17.883333
Kočovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Nadmorská výška 183 m n. m.
Súradnice 48°45′00″S 17°53′00″V / 48.750000°S 17.883333°V / 48.750000; 17.883333
Rozloha 15,32 km² (1 532 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 484 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 96,87 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1321
Starosta Jozef Ševcech[3] (nezávislý)
PSČ 916 31
ŠÚJ 506125
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kocovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kočovceobec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom, 183 m n. m.

Obec Kočovce pozostáva z troch miestnych častí: Rakoľuby, Beckovská Vieska a samotných Kočoviec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie osídlenie územia Kočoviec z prehistorickej doby dokazuje nález črepov a štiepaných kamenných nástrojov na Kočovskej Skalke pochádzajúci pravdepodobne z mladšej doby kamennej. Obec vznikla zlúčením troch samostatných obcí v roku 1960.

V nej sú vedené ako obec, či zem Kočovce. Kým Veľké (tiež Horné) Kočovce patrili panstvu Beckov (hrad), Malé (Zemianske) Kočovce vlastnilo niekoľko zemianskych rodín. Okrem kočovských rodin to boli rodiny Kálnických, Rakoľubských, Dubnických a Príleských. Práve podžupan Príleský dal v roku 1730 postaviť súčasnú dominantu obce, barokový kaštieľ. Veľké a Malé Kočovce sa zlúčili v roku 1892. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Historickým symbolom obce je podľa najstaršej pečatnej pamiatky z roku 1784 vŕba vyrastajúca pri potoku.

Rakoľuby vystupujú v stredovekých listinách po prvýkrát v roku 1262 pod názvom Rakolup, 1340 Rakalap a 1501 Rakoluby. V čase najstarších písomných pamiatok bola obec majetkom rodov z Rakoľúb, Kálnice a Kočoviec. Neskôr ju vlastnili šľachtické rodiny Dubnických, Medňanských, Marcibáni a naposledy Bánoci. V obci bol v rokoch 1650 – 1655 postavený neskororenesančný kaštieľ. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom. V 19. storočí tu pracovala pálenica. Historickým symbolom obce je podľa obecnej pečate z roku 1840 rak.

Hrobka rodu Rakovský v časti Rakoľuby

Beckovská Vieska sa po prvýkrát objavuje v písomných prameňoch v roku 1396 pod názvom Wiezka. V tom čase patrila polovica obce panovníkovi. V 17. storočí bola rozdelená na Hornú a Dolnú Viesku. V 17. storočí patrila pod majetkovú správu Beckovského panstva. Z prvej polovice 19. storočia pochádzala v súčasnosti zbúraná jednopodlažná budova kúrie. Tak ako v predchádzajúcich obciach bolo hlavným zamestnaním obyvateľov poľnohospodárstvo, čo sa odrazilo aj na historickom symbole obce, ktorý podľa pečate z roku 1740 pozostáva z kompozície dvoch kosákov.

V roku 1940 vybudovali Štátne lesy diviačiu oboru, ktorá sa rozkladá na 500 ha lesa. V obore sa chová diviačia zver a muflóny. V obci sa každoročne v auguste konajú hodové slávnosti a futbalový medziobecný turnaj O Putovný pohár starostu.

Stavebné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kočovský kaštieľ s romantickou úpravou sa nachádza v strede obce. Bol postavený v roku 1730, neskôr prestavaný a rozšírený v roku 1880. Kaštieľ tvorí jednopodlažná trojkrídlová budova, ktorá má pred hlavným vchodom predstavanú otvorenú predsieň. Ku kaštieľu patria aj hospodárske budovy. V rokoch 1967 – 1972 bol zrekonštruovaný Stavebnou fakultou STU, ktorej slúži i dnes na rekreačné účely. V okolí sa nachádza park so vzácnymi drevinami. Súčasťou kaštieľa je aj koniareň. V jej zrenovovaných priestoroch poskytujú hippoterapiu pre postihnuté deti a výcvikové jazdy pre verejnosť. Každoročne organizujú Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím, v auguste sa koná súťaž v parkúrovom skákaní O Považský pohár.

Rakoľubský kaštieľ z rokov 1650 – 1655.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Geografickou dominantou dominantou krajiny je masív Sochoňa (493 m n. m.) a masív Skalky (293 m n. m.) majúci bridlicový charakter. Na Skalke je hrobka rodu Rakovských, posledných vlastníkov kaštieľa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.