Koľcevaja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koľcevaja
Кольцевая
Farba na mape hnedá
Rok otvorenia linky 1950
Typ linky Podzemná
Súpravy Súprava 81–71
Počet staníc 12
Dĺžka (v km) 19,1 km
Depá Krasnaja Presňa
Počet cestujúcich 767 900 (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
  1. Sokoľničeskaja
  2. Zamoskvoreckaja
  3. Arbatsko-Pokrovskaja
  4. Fiľovskaja
  5. Koľcevaja
  6. Kalužsko-Rižskaja
  7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
  8. Kalininskaja
  9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
  10. Ľublinskaja
  11. Kachovskaja
  L1. Butovskaja
Mapa trasy Koľcevaja.

Koľcevaja (rus. Кольцевая, doslova okružná linka). Jej južná časť je približne zarovnaná s ulicou Sadvoje Koltso, ktorá do kruhu obchádza celé centrum Moskvy. Táto linka spája všetkých deväť hlavných radiálnych liniek moskovského metra a tým pádom slúži ako alternatívny prestupný bod. Je dlhá 19,1 km a túto vzdialenosť prejdete približne za 29 minút. Na mapách je zobrazovaná hnedou farbou.

Orientáciu na linke cestujúcim zjednodušujú hlásenia vo vlakoch. Vo vlakoch premávajúcich v smere hodinových ručičiek hlási stanice mužský hlas, vo vlakoch premávajúcich proti smeru hodinových ručičiek ženský hlas.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

O pôvode jej vzniku kolujú rôzne povery. Traduje sa, že začiatkom 50. rokov boli inžinieri za Stalinom mu ukázať plány metra a informovať ho o postupe ďalšej výstavby. Ako si Stalin pozeral plány, nalial si šálku kávy, no troška vylial. Potom ako sa ho spýtali, či je spokojný s plánmi výstavby, len ticho položil šálku s kávou na plány a sadol si. Po šálke ostalo na plánoch hnedé koliesko pretínajúce ostatné linky. Architekti si uvedomili, že to je to čo celý ten čas hľadali a okamžite dali príkaz na vybudovanie okružnej trasy. Táto legenda môže byť pripisovaná z veľkej časti najmä Stalinovmu kultu osobnosti, ale keď sa pozriete na akúkoľvek mapu moskovského metra, Koľcevaja bola vždy značená hnedou farbou.

Jej prvý úsek bol otvorený medzi stanicami Park kuľtury a Kurskaja roku 1950. Úsek Kurskaja - Belorusskaja otvorili v roku 1952. Úplne bola dokončená až o štyri roky neskôr, v roku 1954. Na tejto linke sa nachádzajú tie najextravagantnejšie stanice z celej siete, napr. Komsomoľskaja a Novoslobodskaja.

Prítomnosť a budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na trase premáva 34 šesťvozňových súprav typu 81-717/714 z roku 1978, ktoré deponujú v depe Krasnaja Presňa. V dnešnej dobe je Koľcevaja jednou z najrušnejších liniek. Neustále stúpajúci počet pasažierov pomaly dolieha na stanice, ktoré sú staré bezmála pol storočia. Mnohé z nich boli postavené s krátkymi strednými loďami a mnohým chýba druhý východ na povrch. V roku 1998 bol postavený druhý východ na stanici Belorusskaja a podobné plány existujú aj pre stanice Park kuľtury a Komsomoľskaja.

Taktiež chýbajú prestupné body na radiálnych linkách, a tak sa plánuje výstavba nových dvoch staníc v už existujúcich tuneloch. Prvá stanica je plánovaná medzi stanicami Prospekt Mira a Novoslobodskaja, čím vznikne prestupný bod so stanicou Dostojevskaja na trase Ľubinskaja; druhá by mala vzniknúť medzi stanicami Krasnopresnenskaja a Kievskaja.

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]