Kobra aspis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kobra aspis
Naja haje
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Naja haje
L., 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kobra aspis (iné názvy: okuliarnik aspis, kobra egyptská, (?) okuliarnik egyptský; lat. Naja haje, Naja haie) je jedovatý had z čeľade koralovcovitých. Obýva púšte, trávnaté oblasti, miesta blízko vody, ale aj osídlené oblasti Afriky.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Tento veľmi jedovatý had je zvyčajne hnedej alebo sivej farby s čiernymi pásikmi. Dorastá do dĺžky 1,5 až 2,4 m.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v severnej, východnej a západnej Afrike. Žije na územiach štátov: Alžírsko, Burkina, Kamerun, Stredoafrická republika, Kongo, Čad, Egypt, Eritrea, Etiópia, Ghana, Guinea-Bissau, Guinea, Pobrežie Slonoviny, Benin, Keňa, Libéria, Líbya, Mali, Západná Sahara, Mauritánia, Maroko, Niger, Nigéria, Senegal, Sierra Leone, Somálsko, Sudán, Tanzánia, Togo, Uganda, Jemen a Zimbabwe.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Snaží sa vyhýbať hustým lesom a väčšine suchých oblastí. Aktívna je prevažne v noci, niekedy sa však ráno vyhrieva na slnku. Kobra aspis pri vyrušení okamžite dvíha prednú časť tela a rozťahuje širokú, zaoblenú kapucňu. Ak protivník neustúpi syčí a približuje sa k nemu, pripravená uhryznúť. Ak uštipne človeka a tomu sa rýchlo nepodá protijed tak vo väčšine prípadov človek umiera. Kobry aspis sú teritoriálne a často medzi sebou zápasia.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou zložkou potravy kobry aspis sú iné hady, malé cicavce, žaby a vtáky – vrátane domestikovanej hydiny. Korisť zabíja rýchlo pôsobiacim jedom. Požiera aj vajíčka.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samice kladú 8 – 20 vajec, často do termitísk. Mláďatá sa liahnu po inkubačnej dobe, ktorá trvá okolo 60 dní.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.