Kognitívna disonancia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kognitívna disonancia je teória sociálnej psychológie. Disonanciou nazýva ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo znalosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (znalosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci.

Dochádza k tomu preto, lebo ľudia majú vrodenú tendenciu konať v súlade so svojimi postojmi. Podľa Aronsona je byť „čestným a úprimným“ súčasťou vnímania seba samého (tzv. Self-konceptu).

Festingerov experiment[upraviť | upraviť zdroj]

Študenti mali v rámci experimentu vykonať extrémne náročné a namáhavé úlohy; neskôr mali v rozpore so svojím zážitkom iným študentom popísať experiment nepravdivo ako "veľmi zaujímavý". Niektorým za to bola sľúbená odmena 1$, iným 20$ (v tých časoch nemalá čiastka). Cieľom nebolo porovnať reakcie iných, ale vyvolanie protichodných postojov v nich samých. Študenti, ktorí dostali za lož o experimente 20$, nemali kognitívnu disonanciu príliš vysokú, lebo im odmena za lož tohoto druhu pripadala dostatočná. Naopak, študenti, ktorí klamali a obdržali len dolár, mali sklony experiment hodnotiť oproti kontrolnej skupine (neklamala vôbec) a 20$ klamárom pozitívnejšie.

Vznik kognitívnej disonancie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodovanie medzi viacerými alternatívami vždy vyvoláva prežívanie disonancie. Výber medzi lákavými a nelákavými (problematickými) alternatívami je však rozdielny:

Výber medzi lákavými alternatívami[upraviť | upraviť zdroj]

Ak prebieha rozhodovanie medzi lákavými možnosťami, mieru disonancie stupňuje:

  • vysoký stupeň lákavosti zavrhnutej alternatívy
  • veľký počet lákavých možností
  • veľká odlišnosť medzi rôznymi pozitívnymi alternatívami
  • vyššia disonancia sa prejavuje krátko po uskutočnení problematickej voľby
  • závažnosť voľby

Zníženie disonancie pri rozhodovaní medzi lákavými alternatívami prebieha nasledovne:

  • hľadaním možnosti ako sa voľbe vyhnúť (nie vždy je možné túto možnosť zvoliť)
  • valorizáciou (nadhodnotením) vybratej možnosti a devalváciou (podhodnotením) odvrhnutých možností
  • argumenty, ktoré hovoria proti vybratej alternatíve, sú po voľbe vyňaté z pozornosti rozhodujúcej sa osoby

Výber medzi problematickými alternatívami[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Festingera je v tomto prípade „výber medzi nelákavými alternatívami teoreticky možný, ale vzácny“. Uskutoční sa v prípade, ak vplýva vonkajšia sila, ktorá núti k rozhodnutiu. V tomto prípade disonanciu môžu stupňovať nasledovné činitele:

  • zvolená alternatíva je nevhodná
  • malý počet možností pri výbere
  • zavrhnuté alternatívy sú podobné
  • vyššia disonancia sa prejavuje krátko po uskutočnení problematickej voľby
  • závažnosť voľby

Redukcia disonancie pri týchto bolestne prežívaných voľbách sa môže uskutočniť:

  • osoba, ktorá stojí pred nutnosťou voľby, ospravedlní svoju voľbu svojou neslobodou pri výbere
  • nadhodnotením pozitív svojej voľby a podhodnotením negatív, ktoré s ňou súvisia

Motivácia v pracovnom procese[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Festingerovho výskumu a na jeho základe skoncipovanej teórie z roku 1957 jedinec reaguje na napätie vyvolané medzi dvomi vzájomne nekonzistentnými postojmi snahou o pridanie, odstránenie alebo zmenu svojich kognitívnych štruktúr, aby odstránil ich nezlučiteľnosť a aby nastolil harmóniu. Dôležité je, že tieto zmeny sú obojsmerné, teda napr. na základe svojich postojov účastník nepríjemnej situácie zmeniť svoje správanie a na základe svojho správania môže meniť svoje postoje.

Následne bola vypracovaná aj aplikovaná verzia tejto teórie, podľa ktorej pracovník zvažuje vloženú energiu a predpokladaný osobný zisk, predovšetkým tak, že túto hodnotu porovnáva s podobným pomerom (vloženej energie a zisku) u "osôb, ktoré sú z jeho hľadiska dôležité". Ak považuje svoj pomer vloženej energie a zisku podobný pomeru osôb, s ktorými sa porovnáva, situáciu považuje za "spravodlivú" a nepociťuje napätie, no ak vníma výrazný rozdiel, motivuje ho to k tomu, aby tým vznikajúce napätie znižoval.

Úspešnosť alebo neúspešnosť motivácie silne ovplyvňuje výrobný proces, produktivita práce zvyčajne vzrastá priamo úmerne s rastom pozitívnej motivácie. V oblasti kvality práce (ktorej kontrolovanie a meranie je problematickejšie, ako je to u kvantity) je dôraz na vhodné druhy motivácie zo strany organizácií ešte ešte žiadúcejší.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]