Koháriovci

Koháriovci boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Čabradi, Sitne a vo Svätom Antone (dnes na Slovensku). Koháriovci patrili medzi najvýznamnejšie magnátske rody Uhorska.

História rodu Kohári

Prvý známy člen tohto rodu bol koncom 16. storočia podkapitán Krupiny a veliteľ na hrade Čabraď Imrich Kohári. Jeho syn Peter Kohári získal od cisára Mateja šľachtický titul baróna a v roku 1629 panstvá Čabraď a Sitno. Vojenská dráha sa stala rodinnou tradíciou, a tak aj Petrov syn Štefan Kohári I. vstúpil do vojska. V roku 1664 zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach. Za svojho života sa stal dedičným veliteľom fiľakovského hradu a v roku 1661 županom Hontianskej župy.

Na fiľakovskom hrade ho vystriedal jeho syn Štefan Kohári II.. Vyštudovaný teológ, vojak, politik a básnik. Počas Tököliho povstania bol zajatý a po prepustení v roku 1685 získava grófsky titul, post krajinského sudcu pre Uhorsko a stal sa tajným radcom cisára Karola VI. Jeho synovec Andrej Kohári (1694 - 1757), syn Wolfganga bojoval vo vojsku princa Eugena Savojského a zastával funkciu župana Hontianskej župy. Práve on dal v rokoch 1744-1750 prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo vo Sv. Antone, kde previezol rodové sídlo z hradu Čabraď. Jeho vnuk ríšsky kancelár František Jozef Kohári (1760 - 1826) predseda Uhorskej kráľovskej komory, hlavný kráľovský komorník a hontiansky župan bol posledný mužský potomok Koháriovcov.

V roku 1815 bol František Jozef Kohári povýšený do rakúskeho kniežacieho stavu. Jeho jediný potomok s Máriou Antóniou Waldsteinsko-wartenbergovou (dcéra Mária Antónia Gabriela (1797 - 1862)), sa vydala za nemecké knieža Ferdinanda Juraja zo Sasko-cobursko-gothajskej dynastie a prijali meno Sasko-cobursko-gothaj-koháriovci, pretože smrťou jej otca v roku 1826 vymiera rod Koháriovcov. Ferdinand bol spríbuznený s mnohými kráľovskými dvormi. Jeho neterami boli kráľovná Viktória, cisárovná Karolína Mexická a jeho synovcami boli princ Albert Britský a kráľ Leopold II..

Potomkovia Márie Antónie Gabriely Sasko-cobursko-gothajsko-koháriovej

portugalský kráľ Ferdinand (* 29. november 1816, Viedeň, † 15. december 1885, Lisabon), oženil sa s portugalskou kráľovnou Máriou II. da Glória
- línia portugalských kráľov
knieža August Ľudovít Sasko-cobursko-gothajsko-kohári (* 13. jún 1818, Viedeň - † 26. júl 1881, Ebenthal), oženil sa s princeznou Klementínou Orleánskou (dcéra francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa)
- knieža Filip Sasko-cobursko-gothajsko-kohári, oženil sa s belgickou princeznou Lujzou.
  - knieža Leopold Sasko-cobursko-gothajsko-kohári
- bulharský cár Ferdinand Sasko-cobursko-gothajsko-kohári
  - línia bulharských cárov
knieža Leopold Sasko-cobursko-gothajsko-kohári (* 31. január 1824, Viedeň - † 20. máj 1884, Viedeň)
kňažná Viktória Sasko-cobursko-gothajsko-koháriová (* 14. február 1822, † Viedeň - 10. november 1857, Claremont House)

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.