Koherenčná teória zdôvodnenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Koherenčná teória zdôvodnenia je v epistemológii teória zdôvodnenia, podľa ktorej je presvedčenie úplne zdôvodnené len vtedy, keď koheruje so systémom presvedčení.[1] Spolu s fundacionalistickou teóriou patrí k internalistickým teóriám zdôvodnenia.[2]

Nekonečný regres v zdôvodňovaní je epistemický problém, ktorého riešenie podnietilo vznik fundacionalistickej a koherenčnej teórie zdôvodnenia.[chýba zdroj] Štandardne sa poznanie definuje ako zdôvodnené pravdivé presvedčenie. Ak teda tvrdíme, že o niečom máme poznanie, svoje presvedčenie musíme vedieť zdôvodniť evidenciou a teda ďalším presvedčením. Takéto presvedčenie však musí opäť podporovať ďalšia evidencia atď. Teoreticky dochádza k nekonečnému regresu zdôvodňovania a keďže nekonečný počet krokov nemôžeme uskutočniť, žiadne presvedčenie podľa tejto prvej varianty nie je v konečnom dôsledku zdôvodnené. Podľa druhej varianty, zdôvodňovanie sa vráti k svojmu východisku, čo znamená, že presvedčenie sa opiera samé o seba.

Riešením tohoto problému bola formulácia fundacionalistickej teórie: existujú základné presvedčenia, ktoré už nie je potrebné ďalej zdôvodňovať, pretože sami sebe zaručujú svoju vlastnú pravdivosť. Všetky ostatné presvedčenia možno zdôvodniť základnými presvedčeniami. Postulácia základných presvedčení (a z nej vyplývajúca formulácia fundacionalizmu) však nie je jediným možným riešením problému nekonečného regresu (niektoré presvedčenia sú úplne zdôvodnené v dôsledku svojho vzťahu so systémom iných presvedčení[1]), čím sa vytvoril priestor pre vznik koherenčnej teórie zdôvodnenia.

Pojem koherencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem koherencie môžeme vytýčiť nájdením nevyhnutných podmienok, ktoré systém musí spĺňať, ak má byť označený ako koherentný. Prvou podmienkou, na ktorej sa zhodujú všetci filozofi,[3] je konzistentnosť. Od koherentného systému teda očakávame, že prvky, z ktorých systém pozostáva, nebudú voči seba stáť v rozpore. Podľa Blansharda,[4] k ďalším podmienkam patrí úplnosť a nevyhnutné vyplývanie.[pozn 1] Výrazom nevyhnutné vyplývanie myslíme proces, kedy každý prvok systému nevyhnutne vyplýva zo všetkých ostatných prvkov tohto systému. Ak teda systém pozostáva z piatich prvkov, prvok A nevyhnutne vyplýva z prvkov B, C, D a E; prvok B z prvkov A, C, D a E atď.

Inak definuje koherenciu Lehrer: koherentný systém charakterizuje konzistentnosť, úplnosť a vzájomná explanácia.[5]

Námietky voči teórii[upraviť | upraviť zdroj]

Kritici koherečnej teórie formulujú nasledovné námietky:[6][7]

  • problém izolácie - Ak je od systému požadovaná len koherencia, aké spojenie má takýto systém s vonkajším svetom? Je totiž možné myslieť o takom systéme presvedčení, ktorého prvky síce budú koherovať, avšak budú v rozpore s faktickým stavom vecí. To by potom z definície zdôvodnenia, tak ako je podľa koherenčnej teórie definované, vyplývalo, že presvedčenia v takomto systéme sú zdôvodnené, hoci sú nepravdivé. Naším epistemickým zámerom však je blížiť sa k pravde.
  • problém plurality - Existuje veľké množstvo koherenčných systémov. Z intuitívneho chápania pravdy však vyplýva, že by mal existovať len jeden systém.
  • problém vzťahu medzi koherenciou a pravdou - Zástancovia koherenčnej teórie kladú dôraz na možnosť rastu vnútornej koherencie systému presvedčení tvrdiac, že čím má systém väčší stupeň koherencie, tým viac je pravdepodobné, že je pravdivý. Tento vzťah medzi rastom koherencie a pravdou je však spochybňovaný.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výraz nevyhnutné vyplývanie je prekladom anglického entailment. Výrok q nevyhnutne vyplýva z výroku p len vtedy, ak predpokladajúc, že p je pravdivé, q je práve preto nevyhnutne taktiež pravdivé.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Keith Lehrer: Teória zdôvodnenia, Infopress, Bratislava, 1999, 1. vydanie, s.74
  2. Scott Sturgeon: Knowledge, In: Philosophy 1, a guide through subject, Oxford University Press, 10. vydanie, s. 18
  3. Jonathan Dancy, Introduction to Contemporary Epistemology, Blackwell publishing, 2004, s. 110
  4. Brand Blanshard, The Nature of Thought, London: Allen and Unwin, 1939
  5. Jonathan Dancy, Introduction to Contemporary Epistemology, Blackwell publishing, 2004, s. 111
  6. Laurence BonJour: The dialectic of foundationalism and coherentism, In: The blackwell guide to epistemology, Blackwell publishing, 1999, s. 127
  7. Peter Murphy, Coherentism, In: Internet Encyclopedia of Philosophy - dostupné online