Kohorta (vojenská jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kohorta (z latinského slova cohors, mn. č. cohortes) bola základná taktická jednotka Rímskej armády alebo tiež časť Rímskej légie po reformách Gaia Maria v roku 107 pred Kr. Kohorty sa označovali vexillom, ktoré pred kohortou niesol vexillarius.

Kohorty v légiách[upraviť | upraviť zdroj]

Po Mariovej reforme sa rímska légia skladala z 10 kohort, ktoré sa označovali číslom: prvá kohorta, druhá kohorta atď. Prvá kohorta bola pokladaná za najskúsenejšiu a najprestížnejšiu kohortu légie a desiata naopak.

Kohorta sa ďalej delila na 6 centúrií (centuria) 80 mužov, ktorým velil stotník (centurion) s pomocou nižších dôstojníkov. V rôznych časoch podľa aktuálnej reformy mohla mať centúria silu 60, 80 alebo 100 mužov. Je takmer isté, že služobne najstarší stotník zo šiestich velil celej kohorte. Podľa odslúženého času boli šiesti stotníci nazývaný hastatus posterior, hastatus prior, princeps posterior, princeps prior, pilus posterior a pilus prior (najstarší). To bol pozostatok z légií pred reformou, kedy sa najmladšie a najmenej skúsené jednotky nazývali hastati, potom principes, a najstarší a najskúsenejší triarii (pilus bol alternatívny názov slova triarius, jednotného čísla slova triarii).

Počas 1. storočia po Kr. bola veliteľská štruktúra a rozdelenie légií formálne stanovená vo forme, ktorá sa nezmenila niekoľko storočí. Prvá kohorta vtedy bola zložená z piatich centúrií o dvojitej sile 800 mužov a stotník prvej centúrie bol najskúsenejší v légii a volal sa primus pilus, čo znamená prvý vojak.

Légia v tom čase mala okolo 5 400 mužov vrátane dôstojníkov, ženistov a často aj malej jednotky kavalérie (equites; 120 mužov a koní).[1]

Typy kohort[upraviť | upraviť zdroj]

Kohorta pomocných zborov (auxilií) mohla byť quingenaria (500 mužov) alebo milliaria (1 000 mužov).

  • Cohors alaria: spojenecká alebo auxiliárna (pomocná) jednotka.
  • Cohors classica: auxiliárna jednotka zložená z pôvodne námorníkov.
  • Cohors equitata: jednotka pomocných zborov s kavalerijnými jednotkami.
  • Cohors peditata: pešia jednotka.
  • Cohors sagittaria: pešia jednotka lukostrelcov.
  • Cohors speculatorum: strážna jednotka Marca Antonia zložená zo zvedov.
  • Cohors torquata: auxiliárna jednotka s poskytnutým torques (vojenská dekorácia).
  • Cohors tumultuaria (zo slova tumultus, čo znamená chaos): nepravidelná auxiliárna jednotka.

Iné rímske kohorty[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré polovojenské zbory v Ríme pozostávali z jednej alebo viac kohort, pričom nepatrili pod légie:

  • Deväť cohortes praetoriae, nikdy nezoskupených do légie, slávnych a neslávne známych Pretoriánov. Názov bol prv používaný pre osobných strážcov generála počas republiky; neskôr pre jednotku cisárskej stráže (dočasne nazvaných cohors palatina, cisárska kohorta[pozn 1], približne v roku 300 po Kr., pod Diokleciánovou tetrarchiou).
    • Cohors togata bola jednotka Pretoriánov v civilnom oblečení, ktorí slúžili v pomeriu (čo bolo posvätné centrum Ríma, kde mali všetky ozbrojené sily zakázaný vstup).
  • Cohortes urbanae, „mestská kohorta“: jednotka vojenskej polície, ktorá hliadkovala v Ríme.
  • Cohortes vigilum, „strážna kohorta“; hasičská jednotka v Ríme.
  • Cohors Germanorum: jednotka Germani custodes corporis (cisárskych strážcov regrutovaných v Germánií).

Latinské slovo cohors sa občas používalo aj na označenie pomerne veľkej spoločnosti ľudí.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Aj keď prídavné meno palatinus -a -um znamená palatínsky, Palatino je jeden z pahorkov Ríma, na ktorom stál (a čiastočne stojí dodnes) Diokleciánov palác a teda miesto, kde sídlil rímsky cisár i senát (nielen za vlády Diokleciána).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GOLDSWORTHY, Adrian. The Complete Roman Army. London: Thames & Hudson Ltd, 2003 ISBN 0-500-05124-0

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cohort (military unit) na anglickej Wikipédii.