Kokosovník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kokosový orech)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kokosovník obyčajný
Kokosová palma
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) Jednoklíčnolistové Monocotyledonopsida
Rad (ordo) Arekotvaré Arecales
Čeľaď (familia) Arekovité Arecaceae
Rod (genus) Kokosovník Cocos
Druh (species) Kokosovník obyčajný Cocos nucifera
Vedecký názov
Cocos nucifera
Linnaeus

Kokosovník (lat. Cocos) je rod paliem (čeľaď: arekovité). Jeho jediný druh je kokosovník obyčajný (iné názvy: palma kokosová, kokosovník orechoplodový, ľudovo kokosová palma, lat. Cocos nucifera). Je pestovaný pre svoje plody, respektíve semená, nazývané kokosový orech alebo kokos. Pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, pestuje sa v tropických oblastiach na morských pobrežiach a pobrežiach veľkých riek.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

10 najväčších producentov kokosu
19. december 2009
Štát Produkcia (v tonách) Poznámka
Filipíny 19 500 000 *
Indonézia 15 319 500
India 10 894 000
Brazília 2 759 044
Srí Lanka 2 200 000 F
Thajsko 1 721 640 F
Mexiko 1 246 400 F
Vietnam 1 086 000 A
Papua-Nová Guinea 677 000 F
Malajzia 555 120
Tanzánia 370 000 F
Svet 54 716 444 A
žiadny symbol = oficiálne čísla
P = oficiálne čísla, F = FAO odhad
* = neoficiálne/polooficiálne/zrkadlové údaje
C = vypočítané údaje,
A = Celkové (môže obsahovať oficiálne, polooficiálne
alebo približné);

Zdroj: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo

Kokosová palma je až 30 metrov vysoká palma, v kmeni často prehnutá. Kmeň je pokrytý hustými kruhovými jazvami. Listy pozdĺžneho tvaru vyrastajú na vrchole palmy a sú dlhé až 6 metrov a majú silnú tenkú žilku uprostred. Stonka listu dosahuje dĺžku až 1 m. Kvety, vyrastajú v dlhých latách z listov a majú žltú farbu, sú samčia aj samičie, rastlina je samoopelivá.

Plod[upraviť | upraviť zdroj]

Plodom kokosovej palmy je veľká kôstkovica vajcového tvaru s priemerom približne 30 cm. Povrch je zelenej až žltozelenej farby. Konzumuje sa semeno (kokosový orech), z ktorého sa odlupuje vláknitý obal, ktorý kokosu umožňuje rašiť a plávanie na hladine vody, čo umožňuje rozšírenie kokosovníka do mnohých častí tropického pásu. Jedna palma má úrodu približne 50 – 60 plodov.

Vnútri nezrelých semien je vrstva bielkoviny, ktorá vytvára vo vode emulziu – kokosová voda. Pri zretí sa podiel kokosovej vody zmenšuje, ale úplne nezmizne. Pri usušení dužiny vzniká priemyselne využiteľná kopra. Kokosová palma sa rozmnožuje výhradne semenami, ktorých klíčivosť sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých mesiacov až rokov.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa vo väčšine tropického pásu, na brehoch veľkých riek a morí, vyhovuje mu piesčitá a piesčito-hlinitá pôda s väčším podielom rašeliny.

Pestovanie v domácnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ovocie zakúpené v bežných obchodoch je zbavené vláknitej vrstvy, ktorá podporuje klíčenie a preto sa z neho nedá vypestovať rastlina. Rastlina vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu, v lete teploty v rozmedzí 25 – 30 °C, v zime by teploty nemali klesnúť pod 18 °C. Pravidelná zálievka je nutnosťou, ale rastlina neznesie premočenie. V období vegetačného rastu sa rastlina hnojí 1× týždenne normálnym hnojivom pre izbové rastliny.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Kokos obsahuje 60 – 67 % tuku, 20 % glycidov, 8 % proteínov a 6 % vody. Lisovaním alebo extrakciou sa získava kokosový olej s teplotou topenia 23 – 26 °C.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kokosová palma a jej plody má široké využitie a to nielen priemyselné ale aj kultúrne.

  • potravinárstvo – zo žltých kvetov sa vyrába sladká šťava, ktorá môže byť ďalej spracovaná na cukor a palmové víno. Z kokosu sa získava kokosový olej a kokosová múčka. Zo kvaseného kokosového mlieka sa vyrába liehovina zvaná arak. Z mladých listov sa pripravuje šalát.
  • textilný priemysel – z vláknitej vrstvy z oplodia sa pletú rohože a vrecia, spriadajú sa z nej motúzy
  • stavebníctvo – listy používa domorodé obyvateľstvo tropických oblastí ako strešnú krytinu
  • záhradníctvo – z kokosových vlákien sa vyrábajú kvetináče, disky proti burinám

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kokosová palma sa pestuje už viac ako 3 tisíc rokov, napr. v Indii sú prvé záznamy o jej pestovaní datované už približne roku 1000 pred Kr. Skôr sa z škrupín sústružili gombíky a misky. Stredná Európa sa o kokosovej palme dozvedela v 16. storočí z antických spisov a herbárov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]