Kolínsky dóm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Cologne Cathedral*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Cologne cathedral view hansaring.jpg
Kolínsky dóm v noci
Štát Nemecko Nemecko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iv
Identifikačné č. 292
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 50°56′29″S 6°57′29″V / 50.94129°S 6.95817°V / 50.94129; 6.95817Súradnice: 50°56′29″S 6°57′29″V / 50.94129°S 6.95817°V / 50.94129; 6.95817
História zápisu
Zápis 1996  (20. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Kolínsky dóm je dóm v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.

Stavali ho vyše 600 rokov. Táto jediná klasická katedrála na nemeckej pôde je preto nielen pamätníkom stredoveku, ale aj architektonickým dielom 19. storočia. Od roku 1996 je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Stavebné práce[upraviť | upraviť zdroj]

Kolínske arcibiskupstvo, ktoré od roku 1164 vlastnilo vzácnu relikviu — kosti svätých Troch kráľov, malo veľký politický a náboženský význam. Preto bol pochopiteľný plán nahradiť údajne zastaraný karolínsky dóm katedrálou, ktorá by zodpovedala postaveniu arcibiskupstva a hodnote uschovávaných relikvií. Základný kameň Dómu sv. Petra a Márie — jedného z najväčších v Európe — položil roku 1248 kolínsky arcibiskup Konrad von Hochstaden.

V roku 1560 sa stavebné práce pre nedostatok peňazí zastavili, ale vtedy už boli položené základy celej stavby. Stĺpy priečnej a pozdĺžnej lode stáli pod provizórnymi strechami, západná fasáda s dvoma vežami bola nedokončená. Až 19. storočie utvorilo predpoklady na obnovenie stavebnej činnosti na katedrále (od r. 1842). Vplyvom oslobodzovacích vojen sa prebudilo národné cítenie, dodatočne sa uvedomoval (zdanlivo) národný ráz stredovekej gotiky a katedrála sa pokladala za symbol zjednoteného Nemecka, za akýsi druh národnej svätyne.

Pôdorys stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys Kolínskeho dómu (dĺžka 144,58 m) napodobňuje severofrancúzske katedrály. Ide o krížovú stavbu s piatimi pozdĺžnymi a tromi priečnymi loďami, východným chórom s ochodzou, so siedmimi rovnakými chórovými kaplnkami a dvoma vežami na západnom priečelí. Dóm slávnostne vysvätili 15. októbra 1880.

Kolínska povesť[upraviť | upraviť zdroj]

Keď stavba Kolínskeho dómu pokročila už natoľko, že boli viditeľné mohutné obrysy chrámu, začal sa diabol vyhrážať prvému staviteľovi dómu Gerhardovi, že zaplaví celé základy, aby znemožnil chrám dokončiť. Majster Gerhard sa dušoval, že dóm bude rýchlejšie dokončený, než by diabol mohol priviesť vodu. Keď sa o niekoľko dní ocitlo stavenisko pod vodou, majster Gerhard skočil z lešenia. Potom sa už nenašiel staviteľ, ktorému by sa dóm podarilo dokončiť. Najskôr museli zo staveniska vyhnať dušu prvého staviteľa, ktorá tam blúdila, až potom mohli práce úspešne dokončiť.

Čísla a fakty[upraviť | upraviť zdroj]


Celková dĺžka 144,58 m
Celková šírka 86,25 m
Šírka prierezu fasády 39,95 m
Šírka katedrály vo vnútri 45,19 m
Šírka prierezu západnej časti fasády 61,54 m
Výška severnej veže 157,38 m
Výška južnej veže 157,31 m
Počet schodov k vrcholu veže 509 (97,25 m = 152,5 m )
Počet zvonov 11 (8 zvonov v južnej veži), 3 vežičky, najväčší zvon je zvon sv.Petra
Výška priečnej fasády 69,95 m
Výška vežičky 109,00 m
Výška štítu 61,10 m
Výška strednej lode vo vnútri 43,35 m
Výška bočnej lode vo vnútri 19,80 m
Nadstavba plochy katedrále - odhad 7.914 m²
Plocha okien - odhad 10.000 m²
Plocha strechy - odhad 12.000 m²
Prestavená miestnosť bez bočnej podpory 407.000 m³
Veľkosť plochy západnej fasády 7.000 m²
Spotrebované množstvo kameňa - odhad 300.000 t
Počet miest 4000
Náklady ročne 10 miliónov €
Adresa Domkloster 4, 50667 Köln


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]