Kolačkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°16′00″S 20°37′00″V / 49.266667°S 20.616667°V / 49.266667; 20.616667
Kolačkov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 758 m n. m.
Súradnice 49°16′00″S 20°37′00″V / 49.266667°S 20.616667°V / 49.266667; 20.616667
Rozloha 17,42 km² (1 742 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 274 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 73,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Ján Horanský[3] (NEKA)
PSČ 065 11 (pošta Nová Ľubovňa)
ŠÚJ 526797
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Kolačkov 30
Telefón 432 20 33
Fax 436 31 31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kolačkov je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa, v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v severnej časti Levočských vrchov pod južnými a východnými svahmi Levočskej vrchoviny a severnými svahmi Kolačkovského chrbta.

Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Susedná obec je Nová Ľubovňa

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pastovník
  • Rovienka

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla koncom 13. storočia na území, ktoré dal roku 1293 Ondrej III. Spišskému prepošstvu. V metačnej listine z roku 1312 sa uvádza ako Calacz. Od roku 1390 ju vlastnil prepošt na polovicu s kapitulou. Okolo roku 1460 bola zničená. Roku 1464 dáva prepošt Petrovi z Chmeľnice šoltýske práva, aby ju znovu osídlil.

V roku 1787 mala 72 a roku 1828 127 domov. V 1. polovici 19. storočia tu bol v prevádzke železný hámor, ktorý v 60. rokoch 19. storočia zanikol. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou dreveného náradia a súkna. V obci bolo dosť zemanov majetných a nemajetných a želiarov. Po roku 1918 sa hlavné zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 12. mája 1941 bolo založené Potravné družstvo, ktoré sa 1. februára 1952 zlúčilo s Jednotou OSD.

Počas SNP operovali v chotári obce viaceré partizánske skupiny. Pri oslobodzovaní obce došlo k tuhému boju, v ktorom zahynulo 7 Nemcov a 1 sovietsky poručík. Obec bola oslobodená jednotkami 320. gardového streleckého pluku 24. januára 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 28. januára 1945 - predsedom bol Rudolf Reľovský, podpredsedom Karol Duračinský a tajomníkom Tomáš Žoldák. Vo voľbách 1946 zvíťazila Demokratická strana, z 333 hlasov získala 315, KSS 11, Strana práce 1 a Strana slobody 6 hlasov.

Po oslobodení bol v obci zavedený telefón, elektrická sieť (1955), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod (1993), postavené boli nové rodinné domy, škola, budova MNV, kultúrny dom (1974), miestne komunikácie, uskutočnila sa regulácia potoka a postavili ďalšie objekty.

Staré a cudzie názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1312 Calacz
  • 1361 Kolach
  • 1390 Kalach
  • 1431 Kollacz
  • 1773 Kolaszko, Klotz
  • 1786 Klotsch, Kolacschko
  • 1808 Kolácskó, Kolačkov, Klautsch
  • 1863 Kolácskó
  • 1877 Kolácskó
  • l907 Kalács
  • 1920 Kolačkovo
  • 1948 Kolačkov

Nemecký názov: Klotsch, Klautsch
Maďarský názov: Kalács

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

1990 - 1993 Ján Zamiška (KDH)
1993 - 1994 Veronika Krajčovičová (NEKA)
1994 - 1998 Mária Reľovská (KDH)
1999 - 2002 Marek Reľovský (NEKA)
2002 - 2006 Veronika Krajčovičová (KSS + SDĽ)
2006 - 2010 Ján Horanský (HZDS)
2010 - 2013 Ján Horanský (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

1990 - 1994 - 12 poslancov
1994 - 1998 - 12 poslancov
1998 - 2002 - 12 poslancov (10 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
2002 - 2006 - 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 SDKÚ)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1787:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1787 502 -
1828 923 -
1869 755 -
1880 785 -
1890 690 -
1900 648 -
1910 570 -
1921 533 118
1930 561 -
1940 637 -
1948 687 -
1961 683 -
1970 696 -
1980 760 -
1991 884 174
2001 1 026 -

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (1921):

Počet obyvateľov  %
Rímskokatolícka cirkev 527
Gréckokatolícka cirkev 3
Evanjelická cirkev a. v. 2
Ostatné a nezistené 1

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov  %
Rímskokatolícka cirkev 1 012
Gréckokatolícka cirkev
Evanjelická cirkev a. v.
Ostatné a nezistené

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Michala archanjela, (rímsko-kat.) pôvodne gotický, postavený okolo r. 1300, prestavaný a klasicisticky upravený po r. 1787, jednoloďový s obdĺžnikovým presbytériom. Na západnej strane je pôvodný gotický portál s kamenným ostením zo 14. st. Klasicisticky upravená veža má zvonicovú prilbu s malou kupolkou. Na jednom z oporných stĺpov je neskororenesančný epitaf s erbami z r. 1612. Hlavný oltár z 2. tretiny 17. st., ranobarokový, obnovený a doplnený novšími sochami.

Bočný oltár sv. Anny - pseudogotický, v strede neskorogotická skupina Metercie a dve maľované krídla s postavami sv. Jána Krstiteľa a sv. Michala na vnútornej strane a sv. Róchusa a sv. Šebastiána na vonkajšej strane zo zač. 16. st.

Kazateľnica - klasicistická, z konca 18. st.

Krstiteľnica so skupinou krstu Krista, z 18. st. Obraz P. Márie - z r. 1716.

Náhrobná doska zemana Kolačkovského na južnej strane kostola, renesančná, z r. 1634, mramorová s erbom a nápisom.

Monštrancia - baroková, z 1. pol. 18. st., pozlátené striebro.

Kalich - barokový, z 1. pol. 18. st., pozlátené striebro.

Zvon - klasicistický, z r. 1808.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolický - Kolačkov 40
Duchovný správca: Vdp. Ladislav Vrabel

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola
  • Základná škola

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ján Horanský je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]