Kolačno

Kolačno
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Partizánske
Región	Horná Nitra
Rieky	Drndava, Kolačniansky potok
Nadmorská výška	238 m n. m.
Súradnice	48°35′33″S 18°25′32″V
Rozloha	21,31 km² (2 131 ha)
Obyvateľstvo	886 (31. 12. 2011)
Hustota	41,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1293
Starosta	Ing. Lýdia Petríková (NEKA)
PSČ	958 41 (pošta Veľké Uherce)
ŠÚJ	543055
EČV	PE
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	č.164
E-mailová adresa	obeckolacno@stonline.sk
Telefón	0387486310
Fax	0387486932
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Kolačno
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kolacno.sk
Freemap.sk: mapa
Slovenský portál

Kolačno je obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Poloha

Kolačno leží v Kolačnianskej brázde, v severnej časti pohoria Tribeč, na styku s Hornonitrianskou kotlinou.

Dejiny

Obec s názvom terra Kolechna sa objavuje v listine kráľa Ondreja III. z 1. júna 1293. Prví osadníci sem prišli zrejme z Veľkých Uheriec, čo nepriamo potvrdzuje samotný názov; pojmom kolešňa sa označujú dočasné senníky a košiare. Na vzniknutých pasienkoch tak vznikla osada a neskôr aj usadlosti Veľká a Malá Ondrášová a Hlboká. Farnosť Kolačno je spomínaná v roku 1332. Obec postupne patrila zemanom z Baračky, paulínom z Lefantoviec a od r. 1527 panstvu Topoľčianky. V 18. storočí Bošániovcom, Rudnajovcom, Kvašajovcom a poslednými feudálnymi majiteľmi boli Thonetovci, ktorým panstvo potvrdila Mária Terézia v listine z roku 1787.

V roku 1601 mala obec 2 mlyny a 200 obyvateľov žilo v 40. domoch, v roku 1828 už 550 obyvateľov obývalo 85 obydlí. V roku 1970 dosiahol počet obyvateľov 1003, odkedy populácia klesá, až na 850 v roku 2013. V minulosti sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, prácou v lese, včelárstvom a tkáčstvom. Obyvateľov zasiahla prvá svetová vojna, na ktorej bojiská odišlo 135 mužov, z ktorých sa vrátilo len 99. Druhá svetová vojna sa tu skončila 2. apríla 1945 oslobodením vojskami II. ukrajinského frontu.

V obci sa narodil náboženský spisovateľ Ján Valašík (1720 – 1768).

Pamiatky

Zo zachovaných kultúrnohistorických pamiatok sú známe základy románskeho hradu na Michalovom vrchu z 12.- 13. storočia, ktorý je známy ako archeologická lokalita a budova ZŠ, ktorá bola postavená v roku 1900. Dominantou obce je zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka, ktorý vznikol v rokoch 1951 - 53 prístavbou hlavnej lode ku kaplnke z roku 1912.

Vodstvo

Cez obec preteká menší Kolačniansky potok a Drndava, ktorá sa vlieva do vodnej nádrže a odtiaľ pokračuje cez obec. Za obcou sa doňho vlieva Habrovský potok. Vo Veľkých Uherciach sa Kolačniansky potok vlieva do Drahožice a tá sa vlieva do rieky Nitry.

Príroda

V pohorí Tribeč a v CHKO Ponitrie je množstvo prameňov, ktoré sa nachádzajú napríklad na Habrovej pri chate Lesov SR, ale aj prameň Žiaková pri vodnej nádrži. V okolí je aj mnoho studničiek, ako napríklad studnička pri Rybníku, Javorníku a Dechtovníku. Vodná nádrž poskytuje veľmi dobré podmienky pre rekreáciu a rybolov.

Rekreácia

V katastrálnom území obce Kolačno sa nachádza chatová oblasť Ondrášová. Pri dlhšom pobyte sú tu aj ubytovacie služby, ktoré poskytuje Prázdninový dom Katarína. V prekrásnom prostredí sú vhodné podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, futbal, aerobik, korčuľovanie.

Tradície

Ku každoročným tradíciám obce patria fašiangy, vznášanie Moreny, roľnícka nedeľa, cesta rozprávkovým lesom, stretnutie na Vrchhore. V obci sú zabezpečené služby autodopravy, kamenárstva, stolárstva, krajčírstva. O dobrosrdečnosti a štedrosti svedčí aj obecný erb.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolačno

Zdroj

• Kolačňanské zvesti (občasník zo života obce Kolačno): číslo 2/2013