Koloman Sokol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koloman Sokol
Koloman Sokol
slovenský grafik, ilustrátor

Narodenie 12. december 1902
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie 12. január 2003 (100 rokov)
Tucson, Spojené štáty

Koloman Sokol (* 12. december 1902, Liptovský Mikuláš - † 12. január 2003, Tucson, Arizona, Spojené štáty) bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Je zakladateľom slovenskej i mexickej grafiky, autorom ilustrácií.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po neľahkom detstve, kedy ho opustila matka, sa ho ujal strýko. Zoznámil sa s doktorom Mathém, vďaka ktorému začal študovať na súkromnej škole Eugena Króna v Košiciach. Tu sa po prvýkrát stretol s výtvarným umením. Neskôr študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Výtvarné umenie študoval tiež v Prahe, absolvoval študijný pobyt v Paríži. Dostal ponuku z mexického ministerstva kultúry a školstva a odišiel učiť výtvarné umenie na Akadémiu výtvarných umení v Mexiku, kde založil odbor grafiky. Napriek tomu, že v Mexiku dosiahol veľké úspechy, kvôli zdravotnému stavu manželky Lýdie sa v roku 1941 presťahoval do New Yorku. Vystavoval v Mexiku a Spojených štátoch.

Po vojne sa vrátil na Slovensko, ale už v roku 1948 natrvalo odišiel. Stal sa členom Zväzu mexických grafikov a posledné desaťročia prežil v Arizone. Na sklonku života daroval 48 svojich obrazov rodnému Slovensku, ktoré sa neskôr stali základom Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Napriek nemalým úspechom zostal až do konca života skromným človekom, hľadajúcim svoju pravdu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Bol odporcom akademizmu a už počas štúdií majú jeho maľby silný emotívny podtón, čo mu zaručilo nemalé úspechy. Počas celej tvorby sa venoval sociálnym otázkam, chudobe. Jeho diela sa vyznačujú silným emotívnym podtónom. V Československu reagoval svojimi dielami na nezamestnanosť, vysťahovalectvo a sociálnym problémom. Obľúbil si aj Mexičanov, toto prostredie veľmi ovplyvnilo jeho tvorbu. So Slovenskom však zostal spätý po celý život. Častými motívmi jeho tvorby sa stali pes, kôň, mytológia, býčie zápasy a medziľudské vzťahy. V roku 1976 mu zomrel pes Sambo a na jeho pamiatku od tohto obdobia podpisoval svoje obrazy pseudonymom Sambo. Jeho tvorba po tomto období dosahuje ešte väčšiu hĺbku.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1947 nositeľ Slovenskej národnej ceny
  • 1991 Rád Tomáša Garriqua Masaryka udelený prezidentom Václavom Havlom
  • 1995 cena Miloša Alexandra Bazovského za výtvarné umenie
  • 1997 Rad Bieleho dvojkríža udelený prezidentom Michalom Kováčom
  • 2001 Cena ministra kultúry SR za rok 2001 (odovzdal M. Kňažko)

ocenenie Pennel Purchase Prize

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]