Komiža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 43°02′37″S 16°05′22″V / 43.04361°S 16.08944°V / 43.04361; 16.08944
Komiža
mesto
Komiza22.jpg
pohľad na Komižu z mora
Oficiálny názov: Komiža
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Splitsko-dalmatínska župa
Súradnice 43°02′37″S 16°05′22″V / 43.04361°S 16.08944°V / 43.04361; 16.08944
Rozloha 48 km² (4 800 ha)
Obyvateľstvo 1 677 (2001)
starosta Tonka Ivčević
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 53000
Croatia location map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Komiža

Komiža (tal. Comisa) je chorvátske prístavné mesto ležiace na západnom pobreží ostrova Vis v Jadranskom mori. Má 2 476 obyvateľov.

Komiža je situovaná na úpätí kopca Hum (587 m). Priemerná januárová teplota vzduchu sa tu pohybuje okolo 8,9 °C. Hospodárstvo je založené na farmárstve, vinárstve, rybolove a spracovaní rýb, moreplavbe a poslednou dobou tiež na cestovnom ruchu. Na východnom pobreží sa nachádzajú rozľahlé piesčité a okruhliakové pláže, ako napríklad Kamenica, Gusarica, Nova Posta či Velo Zalo.

Komiža je napojená na okresnú cestu, ktorá ju spojuje s mestom Vis, jediným mestom spojeným zo Splitom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Komiža

Prvé zmienky o trvalom osídlení pochádzajú z 12. storočia. Prístavný kostol bol vystavený v roku 1585.

V 13. storočí tu na vyvýšenine nad sídlom založili benediktíni kláštor svätého Mikuláša (tzv. Muster). Najstaršie jadro kláštora tvorí jednolodný románsky kostol s polkruhovou apsidou z 13. storočia.

V období od 14. do 17. storočia bol vystavený rozsiahly päťlodný kostol, ktorého centrálna loď pochádza zo začiatku 16. storočia, veľká baroková svätyňa je datovaná do roku 1652. Z pôvodného kláštorného opevnenia sa dochovali dve veľké veže postavené v románskom slohu; vež kostola bola roku 1770 prestavaná na zvonicu.

Kostol Panny Márie Gusarickej sa skladá z troch rovnako veľkých jednolodných kostolov, ktoré sú vo vnútri prepojené oblúkmi. Najstarším z kostolov je ten prostredný (pochádza zo 16. storočia), zatiaľčo dva bočné vznikli v 17. a 18. storočí. Vo vnútri sa nachádzajú barokové oltáre, varhany z roku 1670 a skvostný strieborný reliéf Panny Márie Rosarijskej zo 17. storočia.

Opevnený kostol svätého Roka bol postavený roku 1763, o sedem rokov starší je kostol Panny Márie Sedembolestnej.

Budova Verejného centra zo začiatku 20. storočia je dielom architekta A. Bezica. Roku 1966 bola v Komiži otvorená galérie Đuro Tiljaka, v roku 1984 potom galéria Borisa Mardešića.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka svojej pozícii v hlbokom zálive ponúka Komiža svojim návštevníkom výborné príležitosti: ako kvalitné ubytovacie zariadenia (či už v hoteloch či apartmánoch), tak aj veľa kultúrnych a historických miest (kláštory, pevnosti). Taktiež možnosti športového vyžitia je tu dostatok - nájdeme tu ihrisko pre basketbal, hádzanú aj futbal. Nemenej zaujímavé sú vodné športy vrátane potápania.

Zvláštna atmosféra letných večerov je ešte umocnená výstupmi detských chórov na pobrežných promenádach alebo v miestnych krčmičkách. Pravidelne sú tu poriadané výstavy a iné kultúrne udalosti, obzvlášť keď svoju rodnú oblasť navštívia Chorváti zo Spojených štátov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komiža na českej Wikipédii.