Komplementarita (fyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Komplementarita označuje dvojicu postojov, pohľadov alebo pojmov, ktoré sa navzájom podmieňujú a doplňujú, ale zároveň sa aj vylučujú.

Komplementarita je vo fyzike charakteristická vlastnosť kvantovej mechaniky, podľa ktorej je možné popisovať dynamické vlastnosti systému alternatívnymi a vzájomne sa vylučujúcimi spôsobmi. Môžeme napríklad vedieť, kde sa daná častica nachádza (poloha), v tom prípade nám však princíp neurčitosti nedovoľuje presne zistiť, ako rýchlosťou sa pohybuje; alebo vieme presne, ako sa pohybuje (opis pomocou hybnosti), ale v tom prípade nevieme presne, kde je.

Princíp komplementarity je princíp, ktorý sformuloval Niels Bohr a ktorý znie: pri reprodukovaní celostnosti javu treba v určitej „prechodnej“ etape jeho poznávania používať vzájomne sa vylučujúce a zároveň komplementárne triedy pojmov, t. j. také, ktoré možno použiť oddelene v závislosti od špecifickych podmienok.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. L53 (Hl. red. I. T. Frolov) str. 401