Komunikácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Termín komunikácia pochádza z latinského „communicare“, čo znamená niekomu niečo dať, zdieľať s niekým výmenu informácií.

Komunikácia je proces prenášania informácie od jednej osoby k druhej osobe, je to teda dvojsmerný prenos myšlienok a informácií, ktorého cieľom je vytvoriť porozumenie v mysliach iných a tým podporiť akciu. Je nevyhnutnou podmienkou každej kolektívnej činnosti.

Vedy, ktoré sa zaoberajú komunikáciou: jazykoveda, psychológia, sociológia, biológia, zoológia, kybernetika, telekomunikácie, atď.

  • v zoológii: prenos informácie medzi živočíchmi a medzi živočíchmi a ľuďmi, pomocou vydávaných a prijímaných signálov, a to optických, zvukových, chemických, dotykových a prípadne aj elektrických
  • v psychológii: sociálna interakcia, pri ktorej sa verbálne alebo neverbálne odovzdávajú informácie. pozri komunikácia (psychológia)
  • v jazykovede: ústne alebo písomné sprostredkovanie informácií, pozri jazyková komunikácia
  • v informatike: odovzdávanie informácií medzi subsystémami sústav alebo medzi systémom a okolím, pozri komunikácia (informatika)

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudská reč – forma komunikácie; vznikla pred 200 000 rokmi; dlhý vývoj, rôzne zvuky, škreky až do terajšej formy

Petrogryfy – abst. forma jaskynných malieb; znázorňujú aktivity z pred 20 000 rokov

Piktogramy – symbolické znázorňovanie, prvá forma písma z pred 9000 rokov Egypt (symboly reprezentujúce pojem, aktivitu, forma ilustrácie - súčasné dopravné značky).

Písmo – pred 7000 rokmi

Prvky komunikačného procesu[upraviť | upraviť zdroj]

Odosielateľ zasiela správu inej osobe alebo skupine osôb prostredníctvom konkrétneho média. Výsledný efekt je závislý od správneho využitia ďalších prvkov komunikácie.

Kódovanie je proces transformácie myšlienok odosielateľa do symbolickej formy vyjadrenia. Môžu to byť slová, grafy, ilustrácie, schémy a pod., vyjadrujúce a podávajúce zamýšľanú správu príjemcovi.

Správa je rozmanitá kombinácia symbolov. Z hľadiska porozumenia správy je potrebné rešpektovať jej rozsah, komu je určená, atď.

Média prenášajú správy od odosielateľa k príjemcovi. Médiom môže byť hovorené slovo, písmo, vizuálne prostriedky a pod. Média môžu sprostredkovať komunikačný kontakt v reálnom čase, ale s oneskorením, čo má význam v niektorých špecifických prípadoch.

Dekódovanie je proces, v ktorom príjemca vníma a následne si vysvetľuje (dešifruje) význam symbolov, do ktorých odosielateľ správu zakódoval. Pri dekódovaní, správnosť nie je určovaná len schopnosťami príjemcu. Významnú úlohu môže mať napr. kultúra, z ktorej príjemca pochádza. Je to významné napr. pri „čítaní“ neverbálnej komunikácie. To isté gesto môže mať v rozdielnych kultúrach rôzny význam.

Prijímateľ nie len dekóduje správu, ale väčšinou aj reaguje nejakou formou správania.

Odozva - reakcia príjemcu pri prijatí správy.

Spätná väzba - časť reakcie príjemcu, ktorá sa prenáša k odosielateľovi.

Šum (rušenie)- neplánované poruchy alebo rušivé vplyvy počas komunikačného procesu, ktoré môžu zapríčiniť skreslenie správy aj odozvy. 

Zásady komunikácie [upraviť | upraviť zdroj]

Pri komunikácií sa majú dodržiavať zásady efektívnej komunikácie. DeVito uvádza tieto charakteristiky komunikácie:

  • Komunikácia je proces prispôsobovania.
  • Komunikácia nie je jednoznačná – niektoré slová sa dajú vykladať rôzne.
  • Komunikácia má obsahové a vzťahové rozmery.
  • Komunikácia má mocenský rozmer: legitímna moc, referenčná moc – ostatní chcú byť ako vy, odmeňovacia moc, donucovacia moc, odborná moc, informačná moc. 
  • Komunikácia je delená – komunikačný proces prebieha stále, nemá jasný začiatok ani koniec.
  • Komunikácia má svoj cieľ.
  • Komunikácia je nevyhnutná, nevratná a neopakovateľná. 

Efektívna komunikácia [upraviť | upraviť zdroj]

Komunikácia je efektívna ak je: presná - ak sa zhoduje to, čo chcel odosielateľ povedať, s tým, čo prijímateľ skutočne porozumel, vplyvná - ak sa zmení, ovplyvni správanie prijímateľa žiaducim spôsobom,

účinná - ak sa komunikáciou splní zámer,ktorý mal odosielateľ. 

Druhy komunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

1.Verbálna komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Verbálna komunikácia je súčasť interpersonálnej komunikácie, ktorá prebieha medzi komunikátorom a komunikantom v konkrétnej situácii bez použitia médií. Predpokladá fyzickú a aktívnu účasť, tak komunikátora ako komunikanta a používanie rovnakého dorozumievacieho kódu, ktorým je jazyk.

Pre verbálnu komunikáciu za fyzickej prítomnosti komunikantov je charakteristické to, že komunikanti sa komplexne vnímajú a interakčne ovplyvňujú, priamo sa dorozumievajú, čo znamená, že do procesu výmeny informácií medzi nich nevstupuje žiadny modifikačný prvok.

Rozlišujú sa dve formy verbálnej komunikácie:

Hovorová komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Hovorová komunikácia môže byť bezprostredná alebo sprostredkovaná, môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi, môže byť prísne štruktúrovaná alebo voľná. Pre hovorovú komunikáciu je charakteristická jednota miesta a času, čo vyžaduje od komunikantov okamžitú spätnú väzbu. Medzi najčastejšie formy ústnej komunikácie v organizácii patria osobný rozhovor, skupinová diskusia, porady a telefonický rozhovor.

Výraznú úlohu v nej zohrávajú faktory, ako pružnosť myslenia a následne rečového vyjadrenia, kvalita zapamätávania a znovu vybavovania si informácií, sebaregulácia a regulácia reakcií, slovná zásoba, hlasový fond, farba hlasu, výška melódia hlasu, intonačné schopnosti, rytmus, tempo a plynulosť reči, artikulácia.

Písomná komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Písomná komunikácia sa používa najmä v procese prenosu a odovzdávania informácií adresátovi, resp. skupine adresátov písomnou formou. Každá organizácia potrebuje rôzne formy písomnej dokumentácie ako sú listy, zápisy a príručky, stály prehľad o tom, čo sa v organizácii deje. Písomná komunikácia predpokladá, že komunikujúci vie narábať s komunikačnými vzorcami, ktoré sú na každé písomné vyjadrenie určené. Písomná komunikácia na rozdiel od hovorovej neprebieha v rovnakom priestore a čase. To znamená že na jednej strane komunikanti nemôžu bezprostredne vnímať priamu reakciu na komunikovanú informáciu, na druhej strane nevyžaduje rýchlu reakciu ani od odosielateľa ani do príjemcu informácie. Špecifickým druhom písomnej komunikácie je komunikácia numerická a obrázková

2.Neverbálna komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Neverbálnou komunikáciou predávame svojmu okoliu veľké množstvo informácii, často bez toho aby sme si to uvedomovali.

Pri neverbálnej komunikácii je dôležité čo sa odovzdáva: výrazmi tváre, pohybmi očí, pohybmi rúk, gestami rúk a ramien, pohybmi nôh, polohou tela, priestorovou vzdialenosťou, v ktorej sa s partnerom jedná. K neverbálnym prejavom je možno priradiť aj niektoré ďalšie signály, napr. oblečenie, účes, telesnú sústavu a celkový vzhľad.

Štatistické výskumy vypovedajú o veľkej dôležitosti neverbálnej komunikácie, prebieha ňou 55% komunikácie, zatiaľ čo verbálnou 7 % a paralingvistickou 38%.

Mimika [upraviť | upraviť zdroj]

Mimika je výraz tváre, teda pohyby úst, čela a brady, ktoré sprevádzajú hovorený prejav. Ide o identifikáciu emócií na tvári, fungujú automaticky a nemožno ich ovládať.

3 mimické zóny na tvári:

- oblasť čela a obočia - najčastejšie prejavuje prekvapenie, hnev, zadumanie, premýšľanie (oblasť môžeme maskovať ofinou),    

- oblasť okolo očí a očné viečka - najčastejšie identifikované emócie, ako smútok, strach (maskovanie slnečnými okuliarmi),         

- nos, ústa, líca - najčastejšie identifikovaná radosť, šťastie (maskovanie rukou, odvrátením tváre).

Proxemika [upraviť | upraviť zdroj]

Proxemika je umiestnenie tela v priestore, vzhľadom k ostatným zložkám priestoru. E.T.Hall objavil tzv. skrytú dimenziu – každý z nás má tzv. zónu intimity a dištančné pásma. Bývajú kultúrne podmienené.

Haptika [upraviť | upraviť zdroj]

Vyjadruje taktilný kontakt, oznámenie informácie bezprostredným dotykom, kontaktom, priamo na kožu alebo nepriamo cez odev, rukavice a pod.  

Hlavnými prejavmi haptiky je podanie ruky, stlačenie, objatie, pohladenie, bozk, uštipnutie, pichnutie, poklepanie po pleci, atď.

Posturika [upraviť | upraviť zdroj]

Ide o fyzický postoj, polohu, držanie tela, ktorú človek v sociálnej interakcii zaujíma. Do určitej miery vyjadruje celkový postoj človeka k tomu, čo sa okolo neho deje.

Základnými pohybmi tela sú stoj, sed, ľah, kľačanie.

Kinezika [upraviť | upraviť zdroj]

Znamená oznamovanie informácie pohybom celého tela alebo niektorou z jeho častí. Kým pri posturike manažér oznamuje informáciu v statickej polohe a konfiguráciou svojho tela, tak v prípade kineziky sa statická poloha mení na dynamický pohyb - pohyb, gestá, fyzická orientácia k iným, atď.

Paralingvistika [upraviť | upraviť zdroj]

Paralingvistika sa týka fonetických prvkov vyskytujúcich sa v akustickej reči, ktoré nemajú bezprostrednú informačnú hodnotu, ale sú priamym indikátorom jeho psychického stavu, komunikačných schopností a zručností.

Medzi paralingvistické charakteristiky možno zaradiť hlasitosť reči, výšku reči a tónu, rýchlosť reči, objem reči, plynulosť reči, intonáciu, chyby v reči, správnosť výslovností, kvalitu reči - vecnosť hovoru.

Ako zlepšiť naše neverbálne zručnosti?

  1. Venujte pozornosť neverbálnym signálom
  2. Hľadajte nekongruentné správanie
  3. Keď rozprávate, sústreďte sa na tón svojho hlasu
  4. Uplatňujte dobrý očný kontakt
  5. Klaďte otázky týkajúce sa neverbálnych signálov
  6. Využívajte signály na to, aby bola vaša komunikácia efektívnejšia a zmysluplnejšia
  7. Berte do úvahy kontext
  8. Nezabúdajte, že signály môžu byť pochopené chybne

Bariéry v komunikácií[upraviť | upraviť zdroj]

Za jeden z najväčších problémov v komunikácii sa považujú poruchy v nej, ktorým sa hovorí bariéry, resp. prekážky komunikácie.

Medzi bariéry efektívnej komunikácie sa zaradzujú: bariéry v myšlienke a jej formulácií, kódovanie správy, proces prenosu signálu, dekódovanie správy, vlastnosti odosielateľa, vlastnosti prijímateľa, vzťahy medzi vlastnosťami odosielateľa a prijímateľa, faktory prostredia. 

1. Bariéry v myšlienke a jej formulácií a kódovaní správy

- vierohodnosť zdroja,

- nevhodný výber obsahu informácie,

- nelogická, nejasná formulácia informácie,

- nevhodný výber symbolov.

2. Proces prenosu signálu

- nevhodný výber kanála z pohľadu:

- jedného alebo viacerých prijímateľov,

- kapacitných možností prenosu,

- umožnenia prejavov neverbálnej komunikácie,

- poruchy technologických kanálov - mobil, internet, intranet. 

3. Bariéry, ktoré narúšajú komunikačný proces z okolitého prostredia môžu byť

- akustické prekážky,

- nespoľahlivé interné toky informácií,

- šum, ktorý ovplyvňuje komunikáciu a môže mať pôvod fyzikálny, fyziologický alebo psychický,

- preťaženie prijímateľa množstvom informácií, tzv. informačná záplava,

- málo príležitosti na zdieľanie informácií. 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosíme, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.