Koník (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koník
Mapa súhvezdia Koník

Latinský názov Equuleus
Skratka Equ
Genitív Equulei
Symbolické vyjadrenie koník
Rektascenzia 21,2h
Deklinácia +7°
Plocha 72  štvorcových stupňov
Poradie: 87
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda Kitalpha (α Equ)
(Zdanl. magnitúda 3,92)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −80°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Koník (Equuleus) je druhé najmenšie súhvezdie na oblohe, hneď za Južným Krížom. Napriek svojej malej veľkosti a žiadnej jasnej hviezde bolo už jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom a je tiež jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Preslávený nebeský žrebec Pegas mal podľa legendy mladšieho brata, žriebätko Celeris. Boh obchodu Hermes ho venoval jednému z blížencov, Kastorovi, ktorý sa úspešne venoval kroteniu koní. Ďalšie osudy koníka nie sú známe, avšak nakoniec sa dostal na oblohu k svojmu staršiemu a slávnejšiemu bratovi Pegasovi.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Iba jedna hviezda v tomto súhvezdí má väčšiu jasnosť, ako 4. magnitúda. Je to zároveň jediná pomenovaná hviezda - alfa s menom Kitalpha. Jej ďalšie mená sú Kitalpha, Kitalfa, Kitalphar, Kitel Phard. Názov pravdepodobne vznikol z arabského Al Kitah al Faras, čo znamená „predná časť koňa“ alebo „malý kôň“. V mnohých starých vyobrazeniach Koníka zasahuje do tejto oblasti hviezdnej oblohy susedné súhvezdie Pegas.

Gama Equulei a 6 Equulei tvoria optickú dvojhviezdu. Delta Equulei s jasnosťou 4,5 mag. pozostáva z dvoch hviezd 5. magnitúdy vzdialených od seba asi iba 0,3", aj to len v čase najväčšieho vzdialenia zložiek, ktoré majú obežnú dobu 5,7 rokov. Ďalšou dvojhviezdou je epsilon. Jej zložky majú magnitúdu 6,0 a 6,3 a vzdialenosť iba 1“.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie je vzdialené od Mliečnej cesty a je bližšie ku galaktickému pólu. Preto v ňom z hľadiska objektov prevládajú galaxie, ale všetky sú veľmi slabé. Najjasnejšia z nich je NGC 7015, ktorá má jasnosť len 12,5 magnitúd. Nie je v dosahu menšieho, ako 15 cm ďalekohľadu a aj 15 cm ďalekohľadu len za vynikajúcej viditeľnosti.

Pozorovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Koník je po Južnom kríži druhé najmenšie súhvezdie na oblohe a najmenšie súhvezdie, aké je viditeľné z nášho územia. Jeho hviezdy sú na rozdiel od hviezd Južného kríža málo jasné, takže sa nehľadá ľahko. Našťastie sa nachádza hneď vedľa výrazného súhvezdia Pegas, západne od hviezdy Enif. Vďaka tejto hviezde nájdeme oblasť, v ktorej sa súhvezdie nachádza. Potom nie je už také ťažké nájsť štvoruholník tvorený jeho najjasnejšími hviezdami: alfa, beta, gama a delta. Súhvezdie sa nachádza na rozhraní letných a jesenných súhvezdí, preto sa niekedy radí k letným. O polnoci kulminuje na prelome júla a augusta. Vidieť ho však môžeme už od marca nadránom do decembra večer.