Konferencia v Seneca Falls
Konferencia v Seneca Falls bola prvá konferencia o právach žien, ktorá sa konala v roku 1848 v štáte New York.
Prípravy[upraviť | upraviť zdroj]
Jedna z prvých feministiek Elizabeth Cady Stantonová sa v roku 1840 stretla so zapálenou abolicionistkou Lucretiou Mottovou na protiotrokárskej konferencii v Londýne. Od samého začiatku konferencie bolo jasné, že ženské delegátky nie sú vítané. Na protest proti tomu, že im v rámci konferencie zabránili prehovoriť a vystúpit spolu s ďalšími delegátkami opustili zasadaciu sieň. Vtedy Cady Stantonová navrhla Mottovej, aby zvolali zjazd za ženské práva, ktorý by sa zaoberal sociálnymi, občianskymi a náboženskými právami žien. V roku 1848 tak obe zorganizovali prvý zjazd o právach žien v Seneca Falls v štáte New York.
Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]
Na konferenciií Cady Stantonová predložila "Deklaráciu citov", ktorá parafrázovala Deklaráciu nezávislosti, a ktorá vymenúvala 18 sťažností na utláčanie mužmi. Medzi nimi sa napríklad uvádzalo, že vydaté ženy, ktoré opustili manžela alebo podali žiadosť o rozvod, stratili všetky práva na svoje deti. Po rozvode si žena mohla zarábať na živobytie iba písaním alebo vyučovaním. Žena nemohla svedčiť proti svojmu manželovi na súde. Vydaté ženy, ktoré pracovali v továrňach, si nemohli ponechať svoj zárobok, ale museli ho odovzdávať manželovi. Po sobáši všetok majetok, ktorý patril žene za slobodna, automaticky prechádzal na manžela. Majetné slobodné ženy platili dane, ale nemali právo voliť tvorcov zákonov vyrubujúcich dane; teda v podstate rovnaký dôvod, prečo sa americké kolónie odtrhli od Velkej Británie.
Účastníčky zjazdu jednohlasne schválili všetky rezolúcie s výnimkou rezolúcie o volebnom práve žien. Tú odhlasovali až po zápalistom prejave černošského abolicionistu Fredericka Douglassa. Napriek tomu väčšina účastníčok s myšlienkou volebného práva žien nesúhlasila.
Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Cady Stantonová si v Seneca Falls získala meno skvelej obhajkyne ženských práv. O veľa rokov neskôr uviedla, že si čoskoro uvedomila, že bez volebného práva ženy nikdy nedosiahnu svoj cieľ - rovnoprávnosť s mužmi. Vzala si za vzor abolicionistického reformátora Williama Lloyda Garrisona a pochopila, že kľúčom k úspechu v každom úsilí je zmena verejnej mienky, a nie jednotlivé akcie.
Tým, že zjazd v Seneca Falls pomohol ženám uvedomiť si ich nespravodlivé postavenie, stal sa katalyzátorom budúcich zmien.