Konrád II. (Čechy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Konrád II. Oto
české knieža
Panovanie 1189 – 1191
Pôvodné meno Konrád
Narodenie medzi 1136 a 1141
Znojmo
Úmrtie 9. september 1191
Neapol
Hrobka Praha
Predchodca Bedřich
Nástupca Václav II.
Manželka Helicha z Wittelsbachu (pred 1176 – 1191)
Dynastia Přemyslovci
Otec Konrád II. Znojemský
Matka Mária Srbská

Konrád II. Oto (* medzi 1136 a 1141, Znojmo, † 9. september 1191, pri Neapole) bol moravským údelným (1182 – 1189) a českým kniežaťom (krátko v 1182 a od 1189) z rodu Přemyslovcov.

Údelné a české knieža[upraviť | upraviť zdroj]

Syn Konráda II. (vnuka kniežaťa Konráda I. Brnenského) a Márie, dcéry Štefana I. Srbského, bol najvýznamnejším z přemyslovských moravských údelných kniežat. Pôvodne sa volal Konrád, druhé meno dostal počas pobytu v cudzine. Po smrti svojho otca po roku 1161 dostal Znojemsko, roku 1173 Brnensko a v roku 1179 Olomoucko, čím sa fakticky stal pánom celej Moravy.

V roku 1173 podporoval Soběslava II. a v roku 1178 Bedřicha k získaniu kniežacieho stolca. Bol mužom mimoriadne ctižiadostivým, energickým, schopným, ale tiež mimoriadne vzdelaným, čo veľmi imponovalo jeho súčasníkom doma i v cudzine. Súčasne sa však musel prispôsobovať neurovnaným pomerom poslednej štvrtiny 12. storočia.

Po vypudení neobľúbeného Bedřicha v r. 1182 bol Konrád zvolený českým kniežaťom, ale na zásah rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu sa musel vzápätí tohto titulu vzdať. Ako náhrada mu bol ponúknutý titul prvého moravského markgrófa. Morava v tom čase bola uvoľnená z moci českého kniežaťa a dostala sa do priamej podriadenosti ríšskeho cisára. Po smrti kniežaťa Bedřicha sa v r. 1189 stal českým kniežaťom.

Konrádov štatút[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď po nástupe na kniežací stolec usporiadal v Prahe kolokvium všetkých Čechov. Ešte v tom istom roku sa v Sadskej na jeho podnet zišla spoločnosť vysokých svetských i cirkevných hodnostárov, ktorým Konrád Oto predložil svoj návrh prvého písaného zákonníka. Do histórie vošiel ako Konrádov štatút a jeho hlavným cieľom bolo potvrdenie dedičného prechodu vlastníckych práv k majetku. V roku 1190 sa Konrád Oto zúčastnil rímskej jazdy cisára Henricha VI. a o rok na to sa ako prvý český panovník zúčastnil v bazilike sv. Petra cisárskej korunovácie. Vzápätí po jeho boku sa zúčastnil bitky pri Neapole. Táto bitka sa mu stala osudnou. Počas obliehania mesta vypukol v cisárskom vojsku mor, ktorému padlo za obeť mnoho bojovníkov, medzi nimi i samotný Konrád. Bol pochovaný v benediktínskom kláštore Monte Cassino. Neskôr boli jeho ostatky prenesené do Čiech.

Hodnotenie Konrádovej vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Konrád II. Oto patril bezosporu k najvýznamnejším predstaviteľom přemyslovského rodu. Jeho zásluhou došlo k zjednoteniu a upevneniu jednoty českého štátu v dobe európskeho rozmachu štaufovskej dynastie.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Konrád II. Oto sa pred r. 1176 sa oženil s Helichou (* 1160?, † 13. august 1198), dcérou grófa Otta Wittelsbašského. Ich manželstvo ostalo bezdetné.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

Litold Znojemský
† 15. marec 1112
  Ida Babenberská   Uroš I. Biely
† asi 1145
  ?
         
     
  Konrád II. Znojemský
† po 1161
  Mária Srbská
† po 1189
 
     
   
Hellicha z Wittelsbachu
† 13. august po 1198
OO   pred 1176
Konrád II. Oto
* medzi 1136 – 1141/2
† 9. september 1191
                     

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Konrád II. (Čechy)
Vladárske tituly
Predchodca
Bedřich
České knieža
11891191
Nástupca
Václav II.