Konstantinos Paparrigopulos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Konstantinos Paparrigopulos
Konstantinos Paparrigopulos
Narodenie1815
Konštantínopol
Úmrtie1891
Atény
PodpisKonstantinos Paparrigopulos, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Konstantinos Paparrigopulos

Konstantinos Paparrigopulos (gr. Κωνσταντίνος Παπαρρηγόπουλος, * 1815, Konštantínopol  – † 1891, Atény), bol grécky spisovateľ a historik. Považuje sa za otca modernej gréckej historiografie a aj preto je označovaný ako novodobý Herodotos.[chýba zdroj]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn bankára a významného predstaviteľa gréckej komunity. Jeho rodičia pochádzali z Peloponézu, z mesta Vytina. Študoval v Odese, ktorá mala v tom období významnú grécku komunitu. V štúdiu pokračoval na gréckom ostrove Ejina a v Nemecku a vo Francúzsku. V roku 1851 sa stal profesorom histórie na Národnej kapodistriasovej univerzite v Aténach.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Paparrigopulos zanechal mnoho významných diel. Ako prvý moderný grécky spisovateľ podrobne spísal dejiny gréckeho národa od staroveku až po súčasnosť. Rovnako ako prvý reagoval na tvrdenia nemeckého historika Falmerayera, že moderní obyvatelia Peloponézu nie sú potomkovia antických Grékov, ale Slovanov, ktorí sem prišli v 6 stor. a mali zničiť pôvodné obyvateľstvo. Paparrigopulos tvrdil, že nie je možné, aby Slovania pôvodné obyvateľstvo vyhubili, pretože tak to žiaden z barbarských národov nerobil; argumentoval odvádzaním Slovanov z Grécka byzantskou mocou a jeho znovuosídlením Grékmi a zachovaním pôvodného osídlenia. Jeho teóriu významne podporila až v 21. stor. DNA analýza obyvateľov Grécka, kde sa zistilo že slovanský vplyv na miestnu populáciu nebol veľký. Ako prvý podrobne skúmal novogrécky folklór, kde zistil mnohé kultúrne tradície spojené s antickými koreňmi. Tiež tvrdil, že byzantská kultúra hrala veľmi významnú úlohu v gréckych dejinách a že je základom kresťanskej-novogréckej identity.

  • História peloponézskeho polostrova v stredoveku (Ιστορία της χερσονήσου του Μωρέως κατα τον μεσαίωνα)
  • O osídľovaní Peloponézu slovanskými kmeňmi (Περὶ τῆς ἐποικήσεως σλαβικῶν τινῶν φυλῶν εἰς τὴν Πελοπόννησον)
  • Posledné obdobie gréckej slobody (Το τελευταίον έτος της ελληνικής ελευθερίας)
  • História Gréckeho národa od starovekých čias až po súčasnosť (Ιστορία του Ελληνικού Έθνους απο των αρχαιοτάτων χρόνων μεχρι των νεοτέρων)
  • Prehľad celej histórie (Εγχειρίδιον Γενικής Ιστορίας)