Kontaktný rohovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kontaktný rohovec
premenené horniny
Kontaktný rohovec
Kontaktný rohovec z ložiska Borok v Novosibirsku. Rohovec vznikol v dôsledku teplotného pôsobenia granitickej intrúzie na pieskovce a ílovce.
Hlavné minerály kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, muskovit, kordierit, andaluzit, amfibol
Textúra granoblastická
Farba (y) tmavo sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Kontaktný rohovec (iné názvy: rohovcová bridlica, keralit, keratit[1]) je skupina premenených hornín, ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia kontaktnej metamorfózy na usadené horniny. Kontaktné rohovce sú horniny rozmanitého minerálneho zloženia a vzhľadu. Vyznačujú sa pomerne veľkou húževnatosťou[2] a ostrohranným rozpadom, ktorý im dal i meno.

Termín rohovec (nem. Hornfels) zaviedol pre tento typ hornín v roku 1823 K. von Leonhardt[1]. Názov má pôvod v označení najvyšších štítov v Alpách, ktoré sú tvorené týmito horninami výrazne odolnými voči erózii.

Minerálne zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Môžu mať variabilné zloženie. Väčšinou je základná hmota tvorená silikátmi ako kremeň, živce (ortoklas, sanidín, albit a iné) a sľudy (hlavne biotit), s výrazným zastúpením aluminosilikátov – epidotu, andaluzitu alebo kordieritu. Vo veľkom množstve môžu byť prítomné i minerály vyššieteplotných podmienok ako granát (hlavne grosulár) a hyperstén. Ak boli v pôvodnom sedimente prítomné i karbonáty, býva prítomný i wollastonit.

Horniny môžu mať celkom zastretú pôvodnú sedimentárnu štruktúru[3] a granoblastickú – všesmerne vyvinutú textúru. V niektorých prípadoch však môžno sledovať pôvodnú sedimentárnu vrstvovitosť, ktorú môže prestupovať kliváž.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Kontaktné rohovce vznikajú účinkom kontaktnej metamorfózy intruzívnych telies, obvykle granitoidov, na usadené horniny, v tzv. kontaktných aureolách. Teplotný účinok bázickejších magiem je síce silnejší, svojim priestorovým rozsahom však bývajú významnejšie granitoidné intrúzie.[4] Ide väčšinou o vysokoteplotnú, ale nízkotlakovú metamorfózu. Usadené horniny, z ktorých sa kontaktné rohovce vytvorili mohli mať rôzne zloženie od slieňov, cez ílovce až po pieskovce. Kontaktné rohovce pôvodom zo slienitých až karbonátových hornín môžu byť označované aj ako erlány. Kontaktne premenené ílovité horniny sú často nazývané ako porcelanity.

Vyčleňuje sa niekoľko kontaktne metamorfných fácií[4]:

  • fácia albit-epidotových rohovcov (vonkajšia časť kontaktného dvora)
  • fácia amfibolických rohovcov (vnútorná alebo stredná časť kontaktného dvora)
  • fácia ortoklas-cordieritových (pyroxenických) rohovcov (vnútorná časť kontaktného dvora) s teplotami nad 650 °C
  • fácia ortoklas-sanidínových a sanidínových rohovcov (na styku s gabrom alebo bazaltom) s teplotami nad 800 °C.[5]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Sú známe zo mnohých pohorí Európy ako Harz, Eifel, Fichtelgebirge alebo Vogézy.[3]

V Českom masíve sú kontaktné rohovce hojné na kontaktoch stredočeského plutónu s okolitými sedimenatmi, napr. pri Sedlčanoch alebo Říčanoch. Známe sú i z Železných hor[1].

V Západných Karpatoch sú známe predovšetkým zo Spišsko-gemerského rudohoria, napr. z Veľkého Hnilca[6], kde sú viazané na gemerické granitoidy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-12-22]. Dostupné online.
  2. PETRÁNEK, J.. Geologická encyklopedie on-line - rohovec [online]. geology.cz, [cit. 2009-12-22]. Dostupné online.
  3. a b Jedickeová, L., 2003: Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství - Cesty, Praha, 192 s.
  4. a b Putiš, M. 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  5. Kornprobst, J., 2003: Metamorphic Rocks and Their Geodynamic Significance. Kluwer Academic Publishers, New York, 204 s.
  6. Minerály a horniny Slovenska - erlán [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-12-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]