Konvalinka voňavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Konvalinka voňavá
Konvalinka voňavá
Konvalinka voňavá
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) ľalie Liliopsida
Podtrieda (subclassis) ľaliové Liliidae
Rad (ordo) ľaliotvaré Liliales
Rod (genus) konvalinka Convallaria
Druh (species) konvalinka voňavá Convallaria majalis
Vedecký názov
Convallaria majalis
L.
Gatunek trujący.svg

Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) je vytrvalá jedovatá rastlina z čeľade listnatcovité (Ruscaceae). Niektorí autori ju radia do čeľade ľaliovité (Liliaceae), alebo do samostatnej čeľade konvalinkovité (Convallariaceae).

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírená po celej Európe okrem najsevernejších a najjužnejších oblastí, v Malej Ázii a priľahlých oblastiach Ázie, až po Čínu a Japonsko, ako aj v Severnej Amerike. Ako okrasná rastlina sa pestuje aj mimo týchto oblasti.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Vytrvalá až 20 cm vysoká jedovatá bylina s plazivou vetvenou stonkou. Listy sú spravidla dva (vzácne 3), sú jednoduché, dole s pošvovitými šupinami, elipsovito šupinaté, celokrajné a lysé.

Kvitne v máji a júni. Kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom hrozne nesenom na priamom stvole. Sú krátko stopkaté a vonné. Okvetie je biele alebo nažltlé, zložené zo 6 zrastených okvetných lístkov, je guľato zvonkovité so šiestimi odstávajúcimi ohnutými cípmi.

Plodom sú jedovaté, jasne červené 2-6 semenné bobule.

Konvalinka voňavá - kresba

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je chránenou rastlinou rastúcou od nížin po horské pásmo v svetlých lesoch a krovinách a na horských lúkach. Uprednostňuje kyslé a kypré pôdy, ale často rastie aj na pôdach vápnitých.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Obsahuje glykozidy konvalatoxín, konvalatoxol, konvalatoxozid a majalozid ovplyvňujúce srdcovú činnosť a iné látky.

Otravy[upraviť | upraviť zdroj]

K otráveniu môže dôjsť požitím stonky, listov, alebo zjedením červených plodov. Otráviť sa je možné aj vypitím vody z vázy, v ktorej boli konvalinky. Príznaky otravy sú nevoľnosť, zažívacie problémy, zvracanie, hnačky, zvýšené močenie a omámenosť, mdlosť a kŕče. Pri požití väčšieho množstva plodov je nutné vyhľadať lekára, pretože môžu nastať komplikácie s činnosťou srdca, najmä u ľudí s poruchami srdca.

Množenie[upraviť | upraviť zdroj]

Konvalinka voňavá má v zemi dužinaté poplazy, ktorými sa vo vhodných podmienkach rozširuje do svojho okolia. Najradšej má kyslejšie hlinitopiesočnaté pôdy v polotieni. Rozmnožuje sa delením trsov, čo v praxi znamená, že príslušný trs opatrne vyryjeme zo zeme a rozlámeme na niekoľko dielov tak, aby každý koniec poplazu mal dostatočné množstvo korienkov. Tie zasadíme na nové miesto. Najvhodnejší termín na výsadbu je september, v najhoršom aj neskôr, pokiaľ vydrží bezmrazé vlhké počasie. V opačnom prípade je lepšie zvoliť február až marec.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Konvalinka sa zbiera ako liečivá rastlina. Používa sa na posilnenie srdcovej činnosti alebo proti vodnatosti a pri epilepsii. Vzhľadom k svojej vysokej toxicite nie je vhodná pre používanie amatérskymi liečiteľmi. Konvalinka sa tiež používa pri výrobe mydiel, voňaviek a šňupavých tabakov.

Okrem bežnej divokej formy boli vyšľachtené mnohé rôznofarebné odrody, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]