Konvalinka voňavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Konvalinka voňavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(Európa[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Convallaria majalis
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) je vytrvalá jedovatá rastlina z čeľade listnatcovité (Ruscaceae). Niektorí autori ju radia do čeľade ľaliovité (Liliaceae), alebo do samostatnej čeľade konvalinkovité (Convallariaceae).

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírená po celej Európe okrem najsevernejších a najjužnejších oblastí, v Malej Ázii a priľahlých oblastiach Ázie, až po Čínu a Japonsko, ako aj v Severnej Amerike. Ako okrasná rastlina sa pestuje aj mimo týchto oblastí.

Na Slovensku bola do roku 2003 zákonom chránená.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Trváca až 20 cm vysoká jedovatá bylina s plazivým rozkonáreným podzemkom. Listy sú spravidla dva (vzácne 3), sú jednoduché, dole s pošvovitými šupinami, elipsovito šupinaté, celistvookrajové a holé.

Kvitne v máji a júni. Kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci nesenom na priamom stvole. Sú krátko stopkaté a voňavé. Okvetie je biele alebo žltkasté, zložené zo 6 zrastených okvetných lístkov, je guľato zvonkovité so šiestimi odstávajúcimi ohnutými cípmi.

Plodom sú jedovaté, jasne červené 2- až 6-semenné bobule.

Konvalinka voňavá – kresba

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku rastie od nížin po horské pásmo v svetlých lesoch a krovinách a na horských lúkach. Uprednostňuje kyslé a kypré pôdy, ale často rastie aj na pôdach vápnitých.

Otravy[upraviť | upraviť zdroj]

K otráveniu môže dôjsť požitím stonky, listov, alebo zjedením červených plodov. Otráviť sa je možné aj vypitím vody z vázy, v ktorej boli konvalinky. Príznaky otravy sú nevoľnosť, zažívacie problémy, zvracanie, hnačky, zvýšené močenie a omámenosť, mdlosť a kŕče. Pri požití väčšieho množstva plodov je nutné vyhľadať lekára, pretože môžu nastať komplikácie s činnosťou srdca, najmä u ľudí s poruchami srdca.

Množenie[upraviť | upraviť zdroj]

Konvalinka voňavá má v zemi dužinaté poplazy, ktorými sa vo vhodných podmienkach rozširuje do svojho okolia. Najradšej má kyslejšie hlinitopiesočnaté pôdy v polotieni. Rozmnožuje sa delením trsov, čo v praxi znamená, že príslušný trs opatrne vyryjeme zo zeme a rozlámeme na niekoľko dielov tak, aby každý koniec poplazu mal dostatočné množstvo korienkov. Tie zasadíme na nové miesto. Najvhodnejší termín na výsadbu je september, v najhoršom aj neskôr, pokiaľ vydrží bezmrazé vlhké počasie. V opačnom prípade je lepšie zvoliť február až marec.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Konvalinka sa zbiera ako liečivá rastlina. Používa sa na posilnenie srdcovej činnosti alebo proti vodnatosti a pri epilepsii. Vzhľadom na svoju vysokú toxicitu nie je vhodná pre používanie amatérskymi liečiteľmi. Konvalinka sa tiež používa pri výrobe mydiel, voňaviek a šňupavých tabakov.

Okrem bežnej divokej formy boli vyšľachtené mnohé rôznofarebné odrody, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]