Konvenčná tomografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Konvenčná tomografia (planigrafia, laminografia, stratigrafia) je rádiologická zobrazovacia metóda, donedávna hojne používaná v medicíne. Pôvod názvu je z gréckeho slova „tomos“ - rez a pomerne presne vyjadruje podstatu metódy: zobrazenie určitého - najčastejšie priečneho - rezu ľudským telom.

Röntgenová snímka prínosových dutín urobená technikou konvenčnej tomografie

Základom bola röntgenka a nosič kazety s filmom, ktoré boli vzájomne spojené kovovou tyčou. Os, okolo ktorej sa táto spojovacia tyč otáčala, bolo možné nastavovať do rôznej výšky od stola s pacientom, čím sa menila hĺbka vrstvy. Počas expozície röntgenka a filmová kazeta vykonávali kyvadlový protibežný pohyb, ktorý mal za následok, že na snímke bola ostrá len vrstva v rovine osi rotácie a štruktúry nad ňou a pod ňou sa rozmazali. Vznikol tak jednoduchý tomogram - najčastejšie hrudníka alebo kostí. Hrúbka zobrazenej vrstvy závisela od rozsahu rotačného pohybu - čím bol menší, tým bola vrstva hrubšia.

Konvenčná tomografia si tiež prešla svojim evolučným vývojom: jednoduchý kyvadlový pohyb bol u niektorých prístrojov nahradený podstatne zložitejším, čim sa dosahovalo lepšie rozmazanie okolitých prekrývajúcich štruktúr. Pre zníženie celkovej radiačnej záťaže boli vyrobené simultánne tomografické kazety, ktoré umožňovali zachytiť jednou expozíciou viacero vrstiev naraz.

Táto metodika bola v súčasnej dobe pre svoju vysokú radiačnú záťaž a nízku kvalitu výsledných obrazov plne nahradená podstatne kvalitnejšou počítačovou tomografiou a digitálnou tomosyntézou.