Konvexná funkcia
Spojitá konvexná funkcia na intervale
, je význačná tým, že jej graf leží nad každou jej zostrojenou dotyčnicou. Jednoduchou a názornou pomôckou môže byť predstava grafu konvexnej funkcie na
ako šálky, do ktorej možno naliať kávu. Opačný prípad tvorí konkávna funkcia. Samotná definícia je analyticky odvodená z vlastností funkčných hodnôt konvexnej funkcie vzhľadom k spojnici krajných bodov intervalu konvexnosti. Možno povedať, že funkčné hodnoty konvexnej funkcie sú na intervale konvexnosti vždy pod spojnicou spomínaných krajných bodov.
Obsah |
Definícia [upraviť]
Definíciu konvexnosti funkcie možno rozdeliť na definíciu konvexnosti funkcie a špeciálneho prípadu - rýdzej konvexnosti funkcie. Väčšinu elementárnych funkcií možno však považovať za rýdzo konkávne respektíve rýdzo konvexné. Príkladom môžu byť polynómy.
Definícia rýdzo konvexnej funkcie [upraviť]
Nech f je funkcia spojitá na intervale
. Potom hovoríme, že funkcia f je na intervale
rýdzo konvexná práve vtedy, keď existuje číslo
s vlastnosťou

Definícia konvexnej funkcie [upraviť]
Nech f je funkcia spojitá na intervale
. Potom hovoríme, že funkcia f je na intervale
konvexná práve vtedy, keď existuje číslo
s vlastnosťou

Intervaly konvexnosti [upraviť]
Pri hľadaní intervalov, na ktorých je funkcia konvexná sa postupuje použitím druhej derivácie funkcie. Intervaly konvexnosti a konkávnosti funkcie delia inflexné body. V týchto bodoch funkcia mení zakrivenie. Funkcia je preto rýdzo konvexná na intervale, kde
. Analogicky sa odvodí pravidlo pre interval konvexnej funkcie
. Daná derivácia musí existovať. To, že funkcia je diferencovateľná nevyplýva priamo z podmienky spojitosti skúmanej funkcie, preto treba pridať podmienku diferencovateľnosti.
