Kopáň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kopáň (po maď. Koppány) (? - 998) bol oponent Štefana v otázke nástupníctva na uvoľnený maďarský kniežací stolec po kniežati Gejzovi.

Bol šomodské knieža a člen vedľajšej vetvy Arpádovcov podporovaný staromaďarskými náčelníckymi rodmi, vládnuci medzi Blatenským jazerom a Drávou.

Konflikt so Štefanom[upraviť | upraviť zdroj]

Len čo uhorské veľkoknieža Gejza zomrel, vystúpilo so svojimi nárokmi na uhorský trón šomodské knieža Kopáň. Kopáň si chcel nároky zabezpečiť – legitímne v zmysle dovtedy platného seniorátu a levirátu - sobášom s vdovou po Gejzovi, Šaroltou, matkou samotného Štefana a sestrou Kopáňovej matky. Šaroltu preto obliehal vo Veszpréme (nakoniec Šaroltu nedobyl). Proti Štefanovi sa však vzbúrili aj ďalšie pohanské zadunajské kniežatá. Štefan sa uchýlil vo svojom Nitrianskom kniežatstve u Poznanovcov a Huntovcov, ktorí spolu s nemeckými rytiermi aj posilnili jeho vojsko. Tieto zjednotené vojská napokon porazili Kopáňa pri Veszpréme (podľa niektorých zdrojov v roku 998) a Kopáň bol zabitý, pravdepodobne samotným veliteľom Štefanovho vojska, švábskym rytierom Vencelínom. Telo Kopáňa bolo potom údajne rozštvrtené a rozvešané na mestských bránach Ostrihomu, Veszprému, Rábu, jeho posledná časť bola poslaná do Sedmohradska do sídla sedmohradského kniežaťa Ďulu I.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

No Gejza spolu so svojim synom Štefanom (Vajkom) významným spôsobom zasiahli do pravidiel a tradícií starých Maďarov - najsilnejšie asi prijatím kresťanstva. Je to možné považovať za rozchod s pôvodnými maďarskými hodnotami, čo mohlo spôsobiť aj sformovanie pomerne silnej opozície proti Štefanovi, ktorý sa po Gejzovej smrti snažil si uplatniť nárok na kniežací stolec. Tým sa však dostal do otvoreného konfliktu s Kopáňom, ktorý bol významne podporovaný konzervatívne zmýšľajúcou časťou vytvárajúcej sa maďarskej šľachty. Ich vystúpenie však vyznieva skôr ako obrana zažitých tradícií a snaha o zmarenie inovácií, ktoré Štefan zosobňoval, ako priama podpora osoby Kopáňa.

V Kopáňovi a Štefanovi nachádza maďarská historická tradícia dva diametrálne protiklady - prvý z nich prežíva v národnom povedomí ako zástanca tradície a národnej hrdosti a obhajuje pôvodné staré maďarské pohanstvo, zatiaľčo druhý predstavoval nový trend - kresťanstvo a rozchod s pôvodným maďarským náboženstvom, čím mala byť dosiahnutá úspešná integrácia do kresťanského sveta.

Je nutné poznamenať, že duch maďarskej historickej tradície sa silno prikláňa ku Kopáňovi ako ochrancovi suverenity Maďarov.