Kopytník európsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kopytník európsky
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Asarum europaeum
Carl Linné, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kopytník európsky (ľudové názvy pozri nižšie; lat. Asarum europaeum) je druh kvitnúcej rastliny z čeľade vlkovcovité. Je to jediný európsky druh kopytníka.[1]

Ľudové názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovo sa nazýva: baraní jazyk, hôrny nardus, kopytník, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško alebo omylník.[1][2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie v južnej a strednej Európe, Malej Ázii a na Sibíri.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to trvalá rastlina výšky 10 cm, rastúca v porastoch hojne vo vlhkých a tienistých biotopoch, hlavne v listnatých lesoch.[3] Indikuje ílovitú pôdu s dostatkom vápnika. Má veľké kožovité a lesklé listy v tvare obličiek, ktoré sú stálozelené. Má plazivý a rozvetvený podzemok. Kvitne od marca do mája, kvety sú malé, chlpaté a červenohnedé až fialovohnedé.[4]

Kvety sú samoopelivé alebo ich opeľuje hmyz (Mycetophila). Plod je chlpatá tobolka.[4]

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Je mierne jedovatý. Ako liek sa používal už v antickom Grécku. Podzemky sú aromatické a pôsobia anesteticky. Významná zložka kopytníka je asarón, ktorý sa nazýva aj kopytníkový gáfor, zapácha a núti kýchať.[5] Asarón spôsobuje dráždenie žalúdka (dávenie a hnačku) a má diuretické vlastnosti. Kopytníkový koreň obsahuje triesloviny, živicu, sliz, antibakteriálne látky a soli draslíka a kremíka.[5][1] Ďalej sa používa pri liečbe pečene a zápaloch dýchacích ciest.[6]

Používal sa do kýchacích práškov[4] aj ako súčasť protialkoholickej liečby a pri liečbe domácich zvierat[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín. Martin : Osveta, 1988. 466 s. S. 139 – 140.
  2. kopytník. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. RICHTER, Miloš. Léčivé rostliny. Praha : SZN, 1971. S. 120. (po česky)
  4. a b c SPOHN, Margot. Co tu kvete?. Praha : Knižní Klub, 2010. 399 s. ISBN 978-80-242-2479-4. S. 336. (po česky)
  5. a b MACKŮ, Jan; MOKRÝ, Jozef. Naše liečivé rastliny (Zber, pestovanie, úprava, účinné látky, upotrebenie). Bratislava : SAV, 1957. 405 s. S. 72 – 73.
  6. a b VOLÁK, J. – STODOLA, J. – SEKERA, F.: Veľká kniha liečivých rastlín. Bratislava, 1987

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]