Kortizol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kortizol

Kortizol alebo (najmä vo farmácii) hydrokortizón je steroidný hormón patriaci do skupiny glukokortikoidov.

Tvorba a transport[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho tvorba je kontrolovaná kortikotropínom (ACTH), čo je hormón hypofýzy. Samotný kortizol sa tvorí v strednej vrstve nadobličkovej kôry, pričom denná produkcia sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 30 mg. Prenáša sa v krvi, viazaný na proteín transkortín.[1]

Hlavné funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou funkciou je zvyšovanie celkovej pohotovosti pri záťažových situáciách (stres, infekčné choroby):

  1. Regulácia intermediárneho metabolizmu
  2. Metabolizmus sacharidov: zvyšuje hladinu krvného cukru (glukózy) v krvi pomocou glukogenézy, cieľom je zabezpečiť dostatok glukózy pre mozog v stresových situáciách
  3. Metabolizmus lipidov
  4. Metabolizmus proteínov
  5. Potláčanie imunitného systému
  6. Zmierňovanie príznakov zápalu
  7. Znižovanie tvorby kostí

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠKÁRKA, FERENČÍK. Biochémia. Bratislava : Alfa, 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 848 (494).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kortizol