Korytnačka močiarna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Korytnačka močiarna
Korytnačka močiarna
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Chelonia
Rad (ordo) Korytnačky Testudivata
Podrad (subordo) Skrytokrky Cryptodira
Nadčeľaď (superfamilia) Testudinoidea
Čeľaď (familia) Vodnice Emydidae
Podčeľaď (subfamilia) Emidynae
Rod (genus) Korytnačka Emys
Druh (species) Korytnačka močiarna E. orbicularis
Vedecký názov
Emys orbicularis
Linné, 1758
Synonymá:
Korytnačka bahenná
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Korytnačka močiarna alebo korytnačka bahenná (Emys orbicularis) je korytnačka z čeľade vodnice (Emidynae).

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v sladkých a brakických vodách stojatých alebo mierne tečúcich. Vyskytuje sa v južnej Európe, Severnej Afrike, západnej Ázii a na východ jej areál rozšírenia zasahuje až po Aralské jazero. Ďalej žije v teplejších oblastiach strednej Európy, kde sa severne vyskytuje až po Poľsko. V severných oblastiach výskytu je všade chránená. V Nemecku je v červenej knihe uvádzaná ako druh ohrozený vyhynutím. V rakúskej červenej knihe ako druh, ktorého existencia je možná len pri neustálej introdukcii. V Poľsku je vedená ako kriticky ohrozený druh. V našej červenej knihe je taktiež uvádzaná v kategórii kriticky ohrozený druh, ktorého ďalšie prežitie je pri neustálom pôsobení faktorov ohrozenia nepravdepodobné.

Naše pôvodné populácie korytnačky bahennej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskej nížine a na južnej Morave. Pravdepodobné jediná pravidelne sa rozmnožujúca populácia bola doteraz v Národnej prírodnej rezervácii Tajba pri Strede nad Bodrogom.

Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na NPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynútil uvažovať o ich územnej ochrane. NPR (predtým ŠPR) Tajba navrhol Dr. Štollmann. Dňa 25. mája 1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky bahennej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny s rozlohou 27,36 ha.

V prvej polovici 20. storočia boli korytnačky pokusne vysádzané na Pardubicku a v Hluboké nad Vltavou, kde sa môžu sporadicky vyskytnúť.

Korytnačky vyhľadávajú zarastené jazerá, slepé ramena riek, väčšie bažiny, alebo melioračné kanály. Vyskytujú sa po hranicu asi 700 metrov nad morom. Cez deň sa radi slnia na spadnutých kmeňoch trčiacich z vody, alebo na kameňoch tesne pri brehu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Farba korytnačiek bahenných je tmavohnedá až čierna. Karapax môže byť farby hnedočervenej, hnedočiernej, zelenočiernej až čiernej zdobený bledozelenými, žltými až žltočervenými bodkami, alebo krátkymi prúžkami. Plastrón je žltý až červenohnedý s čiernymi navzájom komunikujúcimi škvrnami.

Pohlavný dimorfizmus korytnačky bahennej je výrazný. Dospelé samce dosahujú dĺžku karapaxu 13 až 18 cm s pozdĺžnym chrbtovým výbežkom, ktorý je najvýraznejší najmä v nadchvostovej časti. Plastrón je výrazne klenutý do vnútra tela, chvost je dlhší ako u samíc a farba očnej dúhovky je hnedá alebo hnedočervená. U dospelých samíc je dĺžka karapaxu 16 až 25 cm. Pozdĺžny chrbtový výbežok môže úplné chýbať, alebo je len slabo viditeľný v nadchvostovej časti. Plastrón je rovný a očná dúhovka je biela alebo žltá. Chvost je u samíc kratší a od kloaky po koniec sa prudko zužuje. Plastrón je všeobecne u väčšiny samíc svetlejší s prevahou žltej farby. U samcov prevažuje čierna farba.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačka bahenná sa v prírode živí dravým spôsobom. Na brehoch loví chrobáky, dážďovky a iné bezstavovce. Vo vode jej potravu tvoria rôzne mäkkýše, hmyz, žubrienky, žaby, choré a poranené ryby.

Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačka močiarna zimuje v našich prírodných podmienkach od októbra až novembra do apríla. Párenie prebieha v máji až júni, v západnej Európe v júni až júli. Samec sa pevne prichytí končatinami o karapax samice a v tejto polohe zostávajú až 2 týždne i keď samica sa intenzívne pohybuje vo vode i na súši. V júli samica kladie do ľahkej piesčitej pôdy vajcia. V rôznych literatúrach sa uvádza ako maximálny počet vajec v znáške 16 až 20 kusov. Je ale pravdepodobné, že ide o znášky od viacerých samíc. Väčšinou je v znáške 2 až 8 vajec. Vajcia sú oválne s vápnitou škrupinou, ktorých dĺžka sa pohybuje od 23 do 40 mm, a šírka od 16 do 22 mm. Veľkosť závisí od množstva vajec v znáške a od veľkosti samice. Inkubácia v prírode trvá podlá klimatických podmienok od 80 do 140 dní. V ŠPR Tajba sa mláďaťa liahli v septembri až októbri. Často v chladnejších rokoch sa liahli až na jar, kedy ale percento liahnivosti je podstatné nižšie. Mláďatá vyliahnuté v októbri sa ukrývajú do bahnitého dna vodných plôch a zimu prečkávajú len so zásobami, ktoré majú k dispozícii zo žĺtkového vaku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]