Kosa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kosa pozri Kosa (rozlišovacia stránka).
Tradičná kosa
Detail ostria kosy

Kosa je poľnohospodársky nástroj slúžiaci k obojručnému koseniu, žatiu, sekaniu alebo rezaniu. Človek pracujúci s kosou je označovaný ako kosec.

Kovová dlhá čepeľ, označovaná ako kosa je vyrobená z plechu a tvorí hlavnú časť celého nástroja. Zvykne byť asi 60 až 80 cm dlhá. Kosa je mierne ohnutá dovnútra, ku koncu sa zužujúca. Brúsi sa vždy na vnútornej strane oblúku. Rukovať kosy sa nazýva kosisko. Býva do 170 cm dlhé a môže byť vybavené jedným alebo dvomi kolmými držadlami (tzv. huček). Kosisko môže byť drevené, kovové alebo z plastu. Kosa je ku kosisku väčšinou prichytená skrutkovým držiakom, ktorý sa nazýva krk. Rovina čepele kosy a kosiska nie je rovnobežná, obe časti zvierajú uhol okolo 22°. Pri správnom držaní nástroja je kosa takmer vodorovná so zemou. Pri kosení, vykonáva kruhový pohyb a kosa sa kĺže takmer celou svojou plochou po svojej spodnej strane. Kosené rastliny tak skôr podrezáva než priamo seká. Kosec musí držať kosu oboma rukami za kosisko alebo držadlo či držadlá a kruhovým pohybom celého tela a rúk postupne kosiť. Najlepšie sa kosia rastliny, ktoré nie sú zvädnuté ani poľahnuté, stoja priamo, preto sa ručnou kosou zvykne kosiť po daždi alebo za rannej či večernej rosy.

K brúseniu kosy sa používa brúsny kameň, tzv. osla. K údržbe ostria kosy patrí pred ostrením naklepanie za studena. Naklepáva sa kladivom na malej kovovej podložke, ktorá sa nazýva babka. Zvuk pri naklepávaní kosy vzdialene pripomína drkotanie zubov v chlade. Kvôli tomu sa vžil slangový frazeologizmusklepať kosu“ vyjadrujúci drkot zubov v dôsledku chladu a od neho odvodený slangový termín „kosa“ pre chlad.

Kosa určená k žatiu obilia je tiež vybavená rámom namontovaným na kosisku, ktorý zaisťuje padanie klasov do radov, čím sa znižujú straty vypadaných zŕn pri jednoduchšom viazaní obilných snopov.

Kosa v oblastiach Strednej Európy vytlačila pri žatvách skôr používaný kosák, pretože je omnoho efektívnejšia. Zostala prakticky jediným nástrojom pre žatie obilia až do začiatku 20. storočia. Dnes sa kosa používa len zriedkavo. Bola nahradená mechanickými zariadeniami, ako poľnohospodárska a domáca motorová kosačka neskôr tiež obilné kombajny.

Kosa je často spojovaná s mýtmi. Mýtická postava Smrti zahalená v černej kapucni je najčastejšie zobrazovaná s kosou, čo má zrejme pôvod v kresťanskej tradícii, podľa ktorej je kosa interpretovaná ako nástroj na žatvu duší.

Kosa v minulosti niekedy slúžila ako jednoduchá, obvykle len provizórna sečná zbraň, ktorá bola k dispozícii širokým masám roľníkov. Zbrane tvarom veľmi podobné dnešným kosám sa používali už v staroveku. Známe sú napríklad bojové vozy, ozbrojené čepeľami kôs na kolesách, ktoré prerážali zostavami pechoty. Kosami a ďalšími jednoduchými zbraňami boli vybavené masy obyvateľstva počas sedliackych povstaní. Kosy tvorili tiež významnú časť zbroje husitskej pechoty. Jednotky tzv. kosinierov boli nasadené Poliakmi počas viacerých povstaní proti Ruskej nadvláde.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kosa na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]