Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Štiavnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici je pôvodne románska bazilika z 30. rokov 13.storočia. Patrila k nemu aj budova kláštora za kostolom a neskôr aj budova fary vedľa kostola.

Pôvodný vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku Akademickej ulice sa nachádza architektonicky mimoriadne dôležitý objekt, kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj Nemecký, či farský kostol. Je to už druhý kostol v Banskej Štiavnici z 30. rokov 13. storočia. Pôvodne to bola trojloďová románska bazilika s plochou povalou a priečnou loďou. Štvorcová svätyňa bola uzavretá polygonálnou apsidou a bočné lode polkruhovými apsidami. Zvony sa nachádzali nad svätyňou - v súčasnosti sa nachádzajú vo vežiach nad priečelím kostola.

História kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Mikulášovi a patril už pred tatárskym vpádom dominikánom. Mnísi však utiekli pred ázijskými bojovníkmi a do mesta a vrátili až v roku 1275. Kostol opäť prevzali do svojej správy a vlastnili ho až do roku 1536, keď sa v dôsledku reformácie dominikánsky kláštor rozpadol. V rokoch 1575 - 1669 patril kostol evanjelikom, od ktorých ho prevzali jezuiti. V roku 1776 sa kostol dostal do správy svetského kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Aj napriek početným prestavbám si kostol zachoval románsky pôdorys a niektoré časti muriva sú ešte pôvodné.

História prestavieb[upraviť | upraviť zdroj]

Už koncom 15. stor. prestavali kostol v gotickom slohu. Počas požiaru, ktorý roku 1679 spôsobili Tökölyho vojská, zhorela strecha kostola a uvoľnené a rozžeravené zvony prelomili klenbu, takže zhorel aj hlavný oltár. Jezuiti kostol opravili a neskôr ho prestavali ešte niekoľkokrát. Tak v roku 1734 zbúrali juhozápadnú apsidu a postavili na jej mieste sakristiu. Pod sakristiou i pod časťou kostola vybudovali kryptu, v ktorej sú pochované viaceré významné osobnosti (krypta bola ešte donedávna prístupná). V rokoch 1757 - 1758 sa uskutočnila ďalšia prestavba kostola. Na priečelí postavili jezuiti 3 barokové veže. No požiar roku 1806 všetko zničil. Pri oprave dostal kostol dnešný klasicistický ráz.

Interiér kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorné zariadenie kostola je prevažne novšie. Hlavný oltár - klasicistická stĺpová architektúra - bol postavený v roku 1811. Oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie namaľoval viedenský maliar Vincent Fisher. Oltáre sv. Františka Xaverského a sv. Ignáca z Loyoli sú staršie, barokové, z 1.polovice 18.storočia. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého sú z 1.štvrtiny 19.stor. Z najstarších predmetov kostola je neskorogotická krstiteľnica. Povšimnutia hodné sú tri barokové spovedelnice z 2.polovice 18.stor. Lavice sú zo začiatku 19.stor. Pozoruhodné je aj stallum v presbytériu. Na jeho pozadí vidieť reliéf znázorňujúci baníkov, ako odovzdávajú sv. Michalovi banícke odznaky. Hlavný oltár aj stallum dali totiž zhotoviť baníci zo štôlne Michal.

Kláštor[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď vedľa kostola stál dominikánsky kláštor. Dnes z neho vidieť už len niekoľko častí múrov a zopár zachovaných gotických ostení (koná sa tam archeologický výskum). Pôvodný kláštor postavili dominikánski mnísi už niekedy v 13.storočí. Po zničení a vypálení mesta v roku 1442 ho obnovili a prestavali v gotickom slohu. V roku 1669 dostali kláštor jezuiti a zriadili v ňom gymnázium, ktoré tam bolo až do roku 1914. Potom sa presťahovalo do novej budovy postavenej o kúsok vyššie (bývalá stredná praktická škola, nazývaná aj banícka). Stará budova začala chátrať a v roku 1933 ju museli z bezpečnostných dôvodov zbúrať.

Budova fary[upraviť | upraviť zdroj]

Za kostolom je aj rozľahlá budova fary. Pôvodne to bol meštiansky dom zo 16.stor. Pre budovu fary ho získali a prispôsobili až v 80-tych rokoch 18. stor. Z tejto doby je aj neskorobarokový portál. Fara je so sakristiou spojená krytou drevenou chodbou

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • http://www.banskastiavnica.sk
  • Marián Lichner a kolektív: Banská Štiavnica-svedectvo času
  • prednášky PhDr.Jozefa Labudu CSc.
  • Materiály zozbierané z archívu kostola