Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Panny Márie Ružencovej
farský kostol
Patrocínium: Ružencová Panna Mária
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Mesto Ružomberok
Mestská časť Černová
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
 - farnosť Rímskokatolícka farnosť Černová
Súradnice 49°05′29″S 19°15′26″V / 49,0913°S 19,25715°V / 49.0913; 19.25715
Architekt Milan Michal Harminc
Štýl neogotický
Výstavba  
 - dokončenie 1907
Dátum  
 - posvätenia 1910[1]
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[2]
 - súčasť Pamiatky černovskej masakry
 - dátum vyhlásenia 1991
ÚZPF[3]
 - číslo 370/1
 - dátum zápisu 23. 3. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol Panny Márie Ružencovej je rímskokatolícky kostol v Černovej, mestskej časti Ružomberka. Viaže sa k osobnosti černovského rodáka Andreja Hlinku, ktorý inicioval výstavbu kostola. Pri pokuse o jeho posvätenie 27. októbra 1907 došlo k tragickej udalosti známej ako černovská tragédia.

Objekt reprezentuje neogotickú sakrálnu tvorbu slovenského architekta Milana Michala Harminca. Architektúra kostola je urbanisktickou a krajinárskou dominantou sídla Černová, dotvára jeho charakteriskickú siluetu.

História kostola a farnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na výstavbu filiálneho kostola bola uskutočnená zbierka v Černovej. Koncom decembra 1905 bol vypísaný verejný súbeh na výstavbu Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej. Práca bola zadaná začínajúcemu mladému slovenskému architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi. Práce na stavbe sa začali v roku 1906 a trvali necelé dva roky. Posviacka nového kostola bola určená na nedeľu 27. októbra 1907. Vzhľadom k sporom medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom Alexandrom Párvym, ktoré vyústili do Hlinkovej suspendácie, nesmel černovský rodák osobne posvätiť kostol. Dedinčania sa snažili zabrániť príchodu kňazov, ktorí boli určení posvätiť kostol a pri následnom zákroku žandárov bolo usmrtených 15 osôb.

Kostol bol požehnaný až v roku 1910 Andrejom Hlinkom. V roku 1929 bola v Černovej zriadená samostatná farnosť a kostol sa stal farským kostolom.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je situovaný na miernej vyvýšenine, východne od stredu obce Černová. Vstup do kostola je zo západnej strany. Chrám je jednoloďová stavba s transeptom s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnom priečelí je situovaná mohutná hexagonálna veža.

Pôdorys kostola je tvaru latinského kríža. Jeho kapacita je asi 250 miest na sedenie. Presbytérium je polygonálne, päťuholníkové, zaklenuté rebrovou klenbou, dosadajúcou na konzoly s rastlinnou ornamentikou. Klenba kríženia transeptu je hviezdicová, po bokoch valená s lunetami. Loď je zaklenutá dvomi poľami krížovej klenby. Klenby dosadajú na hlavice združených prípor. Vstavaná empora, prístupná vnútorným schodiskom má drevený parapet, je nesená stĺpmi s rastlinnými hlavicami, situovaná je v hĺbke ½ hlavnej lode kostola. Empora mala pôvodne drevenú konštrukciu, v roku 1983 bola staticky a stavebne upravená. Dva stĺpy empory, nachádzajúce sa v lodi kostola majú kruhový prierez.

Fasády v interiéri objektu sú hladké, bez plastického členenia, členené sú len okennými otvormi a príporami. Vonkajšie fasády sú hladké, delené len okennými a dverovými otvormi. Okenné a dverové otvory hlavného vstupu a vstupu do veže majú lomený, prevýšený oblúk. Otvory okien majú šikmé ostenia, otvory v lodi a vo svätyni sú lancetové. Okenné otvory transeptu, orientované na južnej a na severnej stene sú združené, rozdelené medziokenným pilierom na dve časti (bifórium). Hlavný vstup do kostola zo západnej strany má profilovaný neogotický portál. V redukovanej podobe je realizovaný i portál bočného vstupu zo západnej strany transeptu. Kordónovú rímsu tvoria trojuholníkové tympanóny so zuborezom. Vo vrcholoch tympanónov je umiestnená krížová kytica.

Okolo celého objektu obieha sokel prerušený vstupnými otvormi. Pred hlavným vstupom bolo vybudované predložené priamočiare schodisko. Strecha veže, ako i zastrešenie oktogonálnej hmoty schodiska je ihlanová s trojuholníkovými tympanónmi v spodnej časti. Bočné fasády sú členené neogotickými oknami, opornými piliermi a podstrešnou rímsou so zuborezom.

Z južnej strany je k objektu pristavná sakristia. Zo severnej strany je novo pristavaná plynová kotolňa v rovnakej hmote.

Výmaľba interiéru z roku 1913 je od Jozefa Hanulu. Vnútorné zariadenie (mobiliár) je pôvodné, neogotické.

Na hlavnom oltári sa nachádza socha patrónky kostola Panny Márie na rukách s dieťatkom Ježiškom podávajúca ruženec sv. Dominikovi a Kataríne Sienskej. Po stranách hlavného výjavu sú sochy sv. pápeža Klementa a sv. Vendelína. Na dvoch bočných oltároch sa nachádzajú výjavy Božského Srdca Ježišovho s apoštolmi Petrom a Pavlom a Sv. Ondreja apoštola s vierozvestami sv. Cyrilom a sv. Metodom. Na troch oknách v lodi sú vitráže zobrazujúce svätcov a v ich dolnej časti biskupa Jána Vojtaššáka a Andreja Hlinku. Nástenné fresky znázorňujú vybraných svätcov, ako napr. sv. František z Assisi, sv. Ľudmila, sv. Andrej-Svorad a Benedikt a pod. V 50-tych rokoch namontovali vežové hodiny.

Dlažby v lodi sú keramické, ktoré nahradili nevkusné predchádzajúce keramické, po inštalácii podlahového vykurovania. V sanktuáriu je kamenná dlažba, ktorá bola realizovná v roku 1984. V roku 2006 a 2007, veriaci pod vedením miestneho farára Jozefa Trstenského (správca farnosti v rokoch 2004-2018), vykonali rozsiahlu opravu interiéru kostola, pri ktorej bolo inštalované podlahové kúrenie, vytvorená spovedná miestnosť, vymenené lavice a vstupné dvere do kostola, obnovená sakristia, obnovená fasáda kostola, vymenené okná a upravený areál kostola. Zároveň bola pristavená kotolňa s prípojkou vody, WC a skladovými priestormi. V roku 2010, pri príležitosti 100 rokov jeho požehnania, bol kostol 29.júna 2010 slávnostne konsekrovaný biskupom Mons. Andrejom Imrichom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b História farnosti [online]. cernova.fara.sk, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  2. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.
  3. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kulašík, M.: Aktualizačný list kutúrnej pamiatky 245/0, Ružomberok: Pamiatkový ústav, 10/2002.
  • Lukáčová, E. et al.: Sakrálna architektúra na Slovensku. 1. vyd., Komárno: KT, 1996, s. 146, ISBN 80-88804-67-1
  • Mináč, Vladimír et. al.: Slovenský biografický slovník, II. zväzok , 1. vyd., Martin: Matica Slovenská, 1987, s. 289-290.