Kostol svätého Kríža (Devín)
| Kostol svätého Kríža | |
| Farský | |
 Veža kostola
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava IV |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Devín |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | Západná |
| - arcidiéceza | Bratislavská |
| - dekanát | Bratislava - Sever |
| - farnosť | Devín |
| Súradnice | 48°10′24″S 16°59′13″V / 48,173333°S 16,986944°V |
| Štýl | barok |
| Správa | Farský úrad Devín |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 104-326/0 |
| - dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v Bratislave
| |
| Wikimedia Commons: Kostol svätého Kríža (Devín) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Kríža (Panny Márie) je pôvodne gotická, neskôr viackrát prestavovaná sakrálna stavba v Bratislave v mestskej časti Devín, v okrese Bratislava IV.
Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Farský rímskokatolícky Kostol svätého Kríža v Devíne mal zložitý stavebný vývoj. Pôvodný jednoloďový kostol bez veže so štvorcovým presbytériom (pravdepodobne z polovice 13. storočia) stavitelia postupne rozšírili na gotické trojlodie. Z rokov 1672 – 1673 sa zachovali účty súvisiace s obnovou starobylého devínskeho kostola. Roku 1772 stavebne upravili vežu kostola a vybudovali hlavný vstupný a bočný portál. V roku 1788 preklenuli presbytérium klasicistickou (diamantovou) klenbou.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa uskutočnil archeologický i architektonický výskum kostola; starobylý chrám bol potom dôkladne reštaurovaný.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Južná loď chrámu má dve stavebné časti; v novšej sa zachovala pôvodná krížová klenba; interiér južnej lode osvetľujú štyri gotické okná. Severná loď má polygonálny uzáver a v podstate si dodnes zachovala pôvodný gotický vzhľad. Bočné lode boli s hlavnou loďou spojené lomenými oblúkmi.
Po stranách presbytéria sú dve sakristie; severná (staršia) je zaklenutá pôvodnou valenou klenbou; našlo sa v nej gotické pastofórium. Pri systematickom výskume kostola boli objavené dva veľké kamenné svorníky (pravdepodobne z pôvodnej klenby hlavnej lode), ďalej kamenný epitaf s jednoramenným krížom a dvoma kalichmi zo 14. storočia a umelecky vysoko hodnotný gotický reliéf, na ktorom je výjav z Olivovej hory po Poslednej večeri.
Predstavaná vysoká veža má dvojitú cibuľovú strechu; štvorhranná veža je horizontálne členená rímsami na tri poschodia. V rozoklanom tympanóne nad hlavným portálom sú na podstavcoch kamenné plastiky svätého Františka, Panny Márie a svätého Floriána.
V devínskom farskom kostole sa zachovala spodná časť monumentálneho reliéfu Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol pravdepodobne v strede ranobarokového oltára (v 17. storočí bol kostol v Devíne zasvätený Panne Márii). V 19. storočí umiestnili do presbytéria kostola hlavný oltár so stĺpovým pavilónovým tabernákulom na predstavenom oltárnom podstavci a s vysokým krížom vo vrchole. Pozornosť si zasluhuje korpus. Idealizovanú podobu Ukrižovaného (bez znakov utrpenia) vytvoril sochár ovplyvnený krížmi neskobarokového sochára Františka Xavera Messerschmidta. Bočné oltáre sv. Rodiny a Piety tvoria stĺpové architektúry s ústredným oltárnymi obrazmi. Mariánske bočné oltáre pripomínajú staré patrocínium Panny Márie. V južnej lodi je obraz Najsvätejšej Trojice z neogotického oltára. V kostole sa zachovala baroková kamenná krstiteľnica kalichového typu.
Návštevníkov zaujme i záhrada kostola, v ktorej je sústredená galéria sôch viažúcich sa k najranejším dejinám Slovákov: sediaca socha veľkomoravského kniežaťa Rastislava (dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej), ktorú premiestnili na križovatku na pol ceste k Devínskemu hradu, zostalo tam dnes súsošie slovanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. Vpravo pred vchodom je za balustrádovou kamennou ohradou vztýčený stĺp s motívom Ukrižovaného Krista na jeho hlavici.
Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2022-04-08].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Kríža (Devín)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
- I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Turistické zaujímavosti Bratislavy | ||
|---|---|---|
| Sakrálne stavby |
|     |
| Hrady a zámky | ||
| Archeologické a prírodné zaujímavosti | ||
| Múzeá a galérie | ||
| Paláce a kúrie | ||
| Stĺpy a fontány | ||
| Mestské opevnenia | ||
| Ostatné zaujímavosti | ||
