Kostolec (hradisko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48°37′21″S 17°52′22″V / 48.6225°S 17.872778°V / 48.6225; 17.872778 Kostolec je veľkomoravské hradisko a významná archeologická lokalita v pohorí Považský Inovec.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Základy románskej rotundy a palisádové opevnenie

Názov Kostolec nesie strmý skalnatý ostrožný výbežok pohoria Považský Inovec s nadmorskou výškou 240 m n. m. vypínajúci sa nad obcou Ducové v okrese Piešťany. Svojou polohou dominuje priľahlej časti Považia a poskytuje nádherný výhľad na široké okolie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty – spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach praveku a včasnej doby dejinnej.

Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1968 – 72 a 1975.

Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2 000 pred Kr.)

V mladšej dobe bronzovej (1 100 pred Kr.) tu existovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z rímskej doby (2. – 3. storočie).

Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9. storočie – začiatok 10. storočia). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo – dvorec s obytnou zástavbou, vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy a hospodárskymi budovami. Bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku.

Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do 14. storočia, nachádzalo sa na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju dobrú polohu využívala aj pre vojenské účely.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu ohradený areál dvorca s čiastočne zrekonštruovaným palisádovým opevnením s bránou (smerom od obce Hubina), vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi obytných a niekoľkých hospodárskych budov. Súčasťou je aj model strážnej veže a pohrebisko. Areál je chránenou archeologickou lokalitou a je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou. Informácie o lokalite podávajú informačné tabule. Z plošiny je krásny kruhový výhľad do okolia.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo z obce Ducové po vyznačenej ceste alebo odbočka modrej turistickej značky na začiatku obce Hubina.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stopy dávnej minulosti 3 (Zrod národa), Pavel Dvořák, Rak, Budmerice, 2004, ISBN 80-85501-28-7

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]