Kostrové pobrežie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 18° 33′ 46.61″ j.š., 12° 20′ 55.08″ v.d.

Satelitná snímka pobrežia

Kostrové pobrežie je časť pobrežia Atlantického oceána v severnej Namíbii a v južnej Angole od rieky Cunene po rieku Swakop. Týmto názvom sa niekedy označuje aj pobrežie púšte Namib alebo celé pobrežie Namíbie[1]. Miestni krováci túto oblasť nazývajú „Zem, ktorú Boh stvoril v hneve“, zatiaľ čo portugalskí námorníci ju označili ako „Brány pekla“[2].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma tejto oblasti je nehostinná. Na pobreží sa vydúva studený Benguelský prúd, ktorý umožňuje vznik hustej oceánskej hmly (Angolčanmi nazývaná „cassimbo“). Tento jav vzniká po značnú časť roka. Vietor fúka z pevniny do oceánu, prší iba zriedka a zrážky málokedy prevyšujú 10 mm ročne. Na pláži je neustály silný príboj. Ľudskou silou poháňané plavidlá sa dokážu počas príboja dostať na pobrežie ale z pobrežia na oceán je to nemožné. V minulosti bola jediná možná cesta cez stovky kilometrov vzdialené močarisko, dostupná skrz suchú púšť.

Vrak lode Eduard Bohlen

Pobrežie je pomenované podľa vybielených veľrybích a tuleních kostier, ktoré pokrývajú pobrežie z dôb, keď bol v tejto oblasti aktívny ich lov. Názov je vystihujú aj vraky lodí, ktoré v hustej hmle uviazli na pobreží. Pobrežie je znečistené viac ako tisíckou vrakov rôznych veľkostí. Medzi známe vraky patria Eduard Bohlen, Otavi, Dunedin Star a Tong Taw.

Povrch je tvorený pieskom s príležitostným odkrytom skál. Južnú časť tvoria pieskové pláne, zatiaľ čo severnú tvoria vysoké pieskové duny.

Bývalé ľudské osídlenie dokladajú plytké hromady odpadkov z lastúr pozdĺž celého Kostrového pobrežia.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Namíbia vyhlásila v roku 1971 16 000 km² územia, od rieky Ugab po Kunene, za Národný park Kostrové pobrežie. Severnejšia polovica parku je prírodná rezervácia so zakázaným vstupom. Medzi významné črty parku patria hlinené hrady domorodcov, sošné panvy a veľká kolónia tuleňov pri Cape Fria

Pobrežie bolo predmetom viacerých dokumentárnych filmov, zameraných najmä na prežitie vo vyprahnutom prostredí. Viaceré rastliny a druhy hmyzu žijúcich na pieskových dunách, sú závislé na vlhkosti a hustých hmlách z oceánu a vetrom nafúkaného detritu z vnútrozemia. Vtáky žijúce v tejto oblasti boli skúmané pre ich termoregulačné vlastnosti, spoluprácu, stratégie rozmnožovania a kočovníctvo.

Riečisko, nachádzajúce sa ďalej vo vnútrozemí, je domovom paviánov, žiráf, levov, nosorožca ostronosého a antilop skákavých. Zvieratá získavajú vodu najmä zo studní vykopaných slonmi alebo antilopami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SCHOEMAN, Amy. Skeleton Coast. [s.l.] : Struik, 2003. Dostupné online. ISBN 1868728919. S. 148.
  2. MCGREGOR, Ewan; BOORMAN, Charley. Long Way Down: An Epic Journey by Motorcycle from Scotland to South Africa. [s.l.] : Simon and Schuster, 2009. Dostupné online. s. 315

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skeleton Coast na anglickej Wikipédii.