Kotlový štít
| Kotlový štít | |
| vrch | |
 Kotlový štít zdanlivo prevyšuje vrchol Gerlachu (vpravo).
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 601,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′42″S 20°08′10″V / 49,1617°S 20,1361°V |
| Geologické zloženie | rula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Prvovýstup | Ján Still, M. Urban Spitzkopf, J. Gellhof |
| - dátum | 1834 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kotlový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kotlový štít[1] (2 601,1 m n. m.[2]) je uzlový vrch v mohutnej rázsoche Gerlachu v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Vyšnými Hágmi, približne 14 km severozápadne od Popradu.[3] Pri pohľade z juhu často zakrýva alebo zdanlivo prevyšuje najvyšší slovenský vrchol a býva zaň omylom považovaný.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov dostal podľa Gerlachovského kotla, mohutného bezodtokového vhĺbenia v južnej časti masívu. Nemecká verzia „Kesselspitze“ sa kedysi vzťahovala na celý masív.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhozápadne sa nachádza Štrbské Pleso, juhovýchodne Tatranská Polianka a Starý Smokovec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Batizovská dolina a Velická dolina.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kotlový štít je uzlový vrch v južnej časti Gerlachovskej rázsochy, kde sa zbiehajú ďalšie dva hrebene, uzatvárajúce zhora Gerlachovský kotol: Dromedárov chrbát a hrebeň Kotlový štít – Lavínová lávka – Čertova veža – tri Čertove zuby - Kvetnicová veža – Kvetnicové hrby. Často býva omylom považovaný za susedný Gerlach, no v smere k najvyššiemu vrcholu Tatier ho od Gerlachovského zuba delí Štrbina za Kotlovým štítom. Na západe spadá stenou do Batizovskej doliny, ktorou voda odteká Batizovským potokom cez Batizovské pleso a Batizovské vodopády do rieky Poprad.[5] Východné svahy padajú do Velickej doliny, odkiaľ vodu odvádza Velický potok cez Velické pleso a južné sa zvažujú do Gerlachovského kotla.[2] Pri výstupe na Gerlach cez Velickú próbu sa obvykle obchádza traverzom cez Dromedárov chrbát.[6]
Západným smerom sa nachádza Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), severným Gánok (2 462 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.) a Východná Vysoká (2 429 m n. m.), východným Bradavica (2 428 m n. m.), Velické Granáty (2 420 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a južným Kotol (2 367 m n. m.) a Suchý vrch (1 793 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina a pásmo pohorí od Malej Fatry, cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Branisko a Bachureň po Levočské vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto prístup naň je možný len s horským vodcom.
Niekoľko horolezeckých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]
- 1834 Prvý výstup J. Still, Martin Spitzkopf-Urban, J. Gellhof a dvaja lovci kamzíkov, cez Gerlachovský kotol a Štrbinu pod Kotlovým štítom, v rámci prvého výstupu na Gerlach, I. Cesta historického významu, ale nepraktická.
- 1934 Prvovýstup (skôr prvozostup) do Gerlachovského kotla J. Gnojek a Ján Sawicki, II-III.
- 1947 Prvovýstup (opäť prvozostup) z Lavínovej lávky do kotla, Július Andráši, F. Klus a A. Puškáš, len v zime, II-III.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Najviac osvetlený Kotlový štít, pod ním zasnežený Dromedárov chrbát, vpravo Čertova veža, úplne vľavo Batizovský štít. -
Kotlový štít nad Gerlachovským kotlom. -
-
Vľavo Čertova veža, Lavínová lávka nad Krčmárovým žľabom, úplne nenápadný Kotlový štít, Gerlachovská veža a Gerlach.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Vysoké Tatry
- Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotlový štít
