Kov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kovy)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónami. Tieto elektróny sú spoločné pre všetky atómy kovu a môžu sa v ňom voľne pohybovať, Nazývajú sa voľné elektróny. Vlastnosť kovov viesť elektrický prúd prostredníctvom voľných elektrónov sa volá elektrónová vodivosť kovov.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoká elektrická a tepelná vodivosť závislá na teplote kovu (stúpajúca teplota spôsobí zvýšenie elektrického odporu, klesajúce teploty zlepšujú vodivosť. Pri teplotách blízkych 0 K vedie kov elektrickú energiu absolútne (bez elektrického odporu). Tento jav sa nazýva supravodivosť. V pevnom skupenstve majú kovy plasticitu (kujnosť, tvarovateľnosť), sú schopné odrážať svetlo a sú nepriehľadné (neprechádza cez ne svetlo). Tieto vlastnosti súvisia s prítomnosťou voľných elektrónov.

V prírode sa kovy vyskytujú prevažne v zlúčeninách - rudách. Niektoré kovy, ktoré ťažšie vytvárajú zlúčeniny sa dajú nájsť aj v rýdzej forme. Kovy, ktoré ľahko vytvárajú zlúčeniny naopak nemôžu existovať v rýdzej forme, na vzduchu postupne korodujú (obvykle kyslíkatá zlúčenia, alebo zlúčenina s väzbou na voľné plyny - sírová, dusíková ...). Koróziu kovov výrazne podporuje voda.

Toxické kovy sú kovy majúce toxické účinky (sú pre ľudský organizmus jedovaté) napr. kadmium, ortuť, olovo, ťažké kovy.

Feromagnetické kovy sú kovy s magnetickými vlastnosťami (Co Ni Fe)

Materiály ktoré sú zložené z atómov (molekúl) viacerých kovov (alebo kovov s nekovami pri zachovaní vlastností kovu) nazývame zliatiny.

Najbežnejšie zliatiny:

Medzi známé čisté kovy (z chemického hľadiska) patria:

Antimón Bárium Berýlium Bizmut Cér Cézium Cín Draslík Gálium Hliník Horčík Chróm Indium Irídium Kadmium Kobalt Lantán Lítium Meď Molybdén Nikel Ortuť Osmium Paládium Platina Ródium Rubídium Skandium Sodík Striebro Stroncium Tálium Titán Urán Vápnik Wolfrám Ytrium Zinok Zlato Železo