Kozmická zmluva
Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, vrátane Mesiaca a iných nebeských telies[1], angl. Treaty on Principles Governing the Activities of States in the Exploration and Use of Outer Space, including the Moon and Other Celestial Bodies, skrátene nazývaná aj Kozmický dohovor[1] alebo Kozmická zmluva[2], je základný právny rámec pre činnosť štátov vo vesmíre a na nebeských telesách z roku 1967. Spolu s ďalšími špecializovanými zmluvami uzákonila niekoľko významných princípov medzinárodného práva kozmického.[1]
K podpisu bola otvorená 27. januára 1967 v troch depozitárnych vládach – Spojených štátoch amerických, Spojeného kráľovstva a Sovietskom zväze. Do platnosti vstúpila 10. októbra 1967.
Jej hlavným východiskom bola Deklarácia právnych zásad činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, prijatá Valným zhromaždením OSN v roku 1963.
Zmluva zakazuje zmluvným štátom umiestňovať jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac alebo na iná nebeské telesá. Využitie Mesiaca a ďalších nebeských telies vyhradzuje iba pre mierové účely a výslovne na nich zakazuje stavanie vojenských základní, prevádzkovanie vojenských manévrov alebo testovanie akýchkoľvek zbraní (tzv. neutralizácia a demilitarizácia Mesiaca a nebeských telies).
Článok 2 deklaruje kozmický priestor ako rei communis. Kozmický priestor patrí celému ľudstvu (čl.1) a jednotlivé štáty si ho nemôžu žiadnym spôsobom privlastniť (napr. okupáciou, prehlásením suverenity). Podobný režim platí aj pre medzinárodné vody.
Tento koncept bol nasledovne roku 1979 potvrdený aj v článku 11 Dohody o činnosti štátov na Mesiaci a iných nebeských telesách, ktorý prehlasuje Mesiac a jeho prírodné zdroje za „spoločné dedičstvo ľudstva“.
Výskum a využívanie kozmického priestoru je prístupné všetkým štátom (bez ohľadu na ich hospodársku vyspelosť) a tieto štáty sa riadia zásadou spolupráce. Kozmonauti sú považovaní za „vyslancov ľudstva“.
Zmluva ďalej stanovuje zodpovednosť zmluvných štátov za škody spôsobené ich kozmickými objektmi. Táto zodpovednosť bola upresnená a rozšírená roku 1972 v Zmluve o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými predmetmi.
Zmluvu ratifikovalo 98 štátov a 27 ďalších ju podpísalo.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c JANKUV, Juraj, et al. Medzinárodné právo verejné. Druhá časť. 1. vyd. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. ISBN 978-80-7380-559-3. S. 52.
- ↑ Časopis pro mezinárodní právo. Praha : Česko-slovenská akadémia vied, 1969. S. 102.