Kozmická zmluva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies, skrátene označovaná ako Kozmická zmluva, je základný právny rámec pre činnosť štátov vo vesmíre.

Bola otvorená k podpisu 27. januára 1967 v troch depozitárnych vládach – Spojených štátoch amerických, Spojeného kráľovstva a Sovietskom zväze. Do platnosti vstúpila 10. októbra 1967.

Jej hlavným východiskom bola Deklarácia právnych zásad činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, prijatá Valným zhromaždením OSN v roku 1963.

Zmluva zakazuje zmluvným štátom umiestňovať jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac alebo na iná nebeské telesá. Využitie Mesiaca a ďalších nebeských telies vyhradzuje iba pre mierové účely a výslovne na nich zakazuje stavanie vojenských základní, prevádzkovanie vojenských manévrov alebo testovanie akýchkoľvek zbraní (tzv. neutralizácia a demilitarizácia Mesiaca a nebeských telies).

Článok 2 deklaruje kozmický priestor ako rei communis. Kozmický priestor patrí celému ľudstvu (čl.1) a jednotlivé štáty si ho nemôžu žiadnym spôsobom privlastniť (napr. okupáciou, prehlásením suverenity). Podobný režim platí aj pre medzinárodné vody.

Tento koncept bol nasledovne roku 1979 potvrdený aj v článku 11 Dohody o činnosti štátov na Mesiaci a iných nebeských telesách, ktorý prehlasuje Mesiac a jeho prírodné zdroje za „spoločné dedičstvo ľudstva“.

Výskum a využívanie kozmického priestoru je prístupné všetkým štátom (bez ohľadu na ich hospodársku vyspelosť) a tieto štáty sa riadia zásadou spolupráce. Kozmonauti sú považovaní za „vyslancov ľudstva“.

Zmluva ďalej stanovuje zodpovednosť zmluvných štátov za škody spôsobené ich kozmickými objektmi. Táto zodpovednosť bola upresnená a rozšírená roku 1972 v Zmluve o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými predmetmi.

Zmluvu ratifikovalo 98 štátov a 27 ďalších ju podpísalo.