Kozmický priestor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zložky atmosféry s vesmírnym priestorom.

Kozmický priestor alebo vesmírny priestor môže byť [1]:

  • v astronómii: priestor nad zemskou atmosférou, okrem iných kozmických telies (tento priestor je tvorený poliami, elementárnymi časticami, neutrálnymi a ionizovanými atómami, molekulami a radikálmi, žiarením a prachovými časticami)
  • v kozmonautike: priestor nad zemskou atmosférou, v ktorom sa môžu pohybovať umelé kozmické telesá (spravidla sa za hranicu považuje výska 120 km)
  • v práve: priestor za hranicami vzdušného priestoru, v ktorom už neplatí jurisdikcia pozemských štátov nachádzajúcich sa pod ním (presná hranica medzi vzdušným priestorom a kozmickým priestorom je sporná)

Definícia podľa Medzinárodnej leteckej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa FAI (Medzinárodnej leteckej federácie) je hranicou kozmického priestoru vzdialenosť 100 km od povrchu Zeme (či iného vesmírneho telesa) – tzv. Kármánova hranica. Do tejto hranice sa hovorí o nadmorskej výške. V prípade Zeme do tejto hranice zasahujú aj ďalšie vrstvy jej atmosféry (termosféra a exosféra). Konkrétne tomuto typu vesmírneho priestoru sa hovorí po anglicky geospace.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Umelecká predstava planéty, hviezdy a voľného priestoru okolo

V tejto oblasti sa vyskytuje takmer dokonalé vákuum (tzv. vesmírne vákuum). Predpokladá sa, že na 1 je 1 atóm hmoty, a to z viac než 99 % atómov vodíka (tzv. vodíková plazma), v ostatných prípadoch Hélium, ťažšie atómy už len veľmi zriedka.

Až v niekoľkých posledných rokoch, keď bola objavená temná hmota a temná energia, bolo spočítané, že vesmírny priestor obsahuje väčšinu temnej hmoty (asi 85 % oproti „normálnej“ hmote).

Okrem extrémne malého počtu atómov obsahuje vesmírny priestor aj niektoré subatomárne častice, ako napr. neutrína.

Vesmírnym priestorom sa môžu tiež šíriť elektromagnetické žiarenia rôznej intenzity energie, respektíve vlnovej dĺžky, rovnako ako do nej môžu hviezdy chrliť tzv. slnečný vietor, alebo hmotu tvorenú ťažšími atómami pri výbuchu supernov.

Ďalšie vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Teplota (tu skôr v zmysle vnútorná energia fotónového žiarenia) vesmírneho priestoru sa vďaka reliktovému žiareniu udržuje na približne 3 °K, t. j. −270,15 °C.

Tlak sa vďaka takmer dokonalej absencii okolitého hmotného prostredia rovná nule.

Trenie prostredia kozmického priestoru je z rovnakých dôvodov prakticky zanedbateľné – preto môžu napr. planéty krúžiť okolo svojich hviezd po celú dobu svojho životného cyklu; a obdobne, umelé družice sú schopné sa na orbite Zeme udržať s relatívne malým vynaložením energie pre udržanie svojich dráh.

Efekt vesmírneho priestoru na človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek populárnym, ale mylným predstavám, že by človek vystavený vesmírnemu priestoru explodoval, okamžite zamrzol, či, že by jeho krv začala vrieť; v skutočnosti by v krátkom čase zomrel udusením, pretože vzduch z jeho pľúc by okamžite uplynul do okolitého priestoru (v snahe vyrovnať entropii okolitého prostredia). Smrť by nastala krátko potom, akonáhle by neokysličená krv dorazila do mozgu.

Človek (a rovnako aj vyššie organizmy) by teda počas pár sekúnd stratil vedomie a počas ďalších niekoľkých málo minút by zomrel na hypoxiu (akútny nedostatok kyslíka). Takmer okamžite by sa z jeho tela začala v podobe pary uvoľňovať voda a ostatné telové tekutinykrv po klesnutí tlaku pod 6,3 kPa, čo by okrem iného viedlo aj k odčerpaniu telesného tepla. Prudká dekompresia by mohla poškodiť pľúcne mechúriky, zvukovody a ďalšie krehké „trubice“ organizmu (viac tiež barotrauma).

Smrteľné by pre neho boli aj rôzne iné nebezpečné žiarenia, ktoré by narušili jeho DNA.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kosmický prostor na českej Wikipédii.