Kráľ Artuš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kráľ Artuš pozri Kráľ Artuš (rozlišovacia stránka).
Kráľ Artuš – tapiséria z konca 14. storočia

Kráľ Artuš je legendárna postava britskej mytológie. Je popisovaný ako ideál kráľovského majestátu v čase vojen aj v mierovej dobe. Je ústrednou postavou cyklu legiend známych ako Artušovské legendy. Narodil sa údajne v 5. storočí. Dodnes nie je jasné, či Artuš, alebo niekto kým by mohla byť legenda inšpirovaná, skutočne existoval, alebo je len mýtickou postavou dosadenou do historickej doby. O jeho kráľovskom titule sa tiež vedú spory. Najstaršie písomné záznamy ani žiadne waleské texty sa o tom, že by bol nositeľom kráľovského titulu, vôbec nezmieňujú. Jeden z raných textov ho označuje ako dux bellorum („vojnový vodca“) a stredoveké waleské texty ho často nazývajú ameraudur (vo vtedajšom význame „veliteľ“).

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Artuš – miniatúra z diela Flores Historiarum

Artuš sa narodil ako nemanželský syn kráľa Uthera Pendragona a kráľovnej Igrain, nevlastný brat Morgause, Elaine z Garlotu a Morgany Le Fay. Podľa legendy sa kráľ Uther zamiloval do Igraine, manželky cornwallského vojvodu Gorloise. S pomocou čarodejníka Merlina kráľ Uther, premenený do podoby vojvodu Gorloise, prenikol na hrad Tintagel v Anglicku a s Igraine splodil syna – Artuša. Vojvoda Gorlois v tej dobe zaútočil na Utherov vojenský tábor a pri útoku zahynul. Merlin odniesol novorodeného Artuša a predal ho tajne do výchovy sirovi Ectorovi. Nikto nevedel o Artušovom skutočnom pôvode a tak bol, opatrovaný Merlinom, mimo dosah intríg kráľovského dvora. Uther Pendragon po čase zomrel, nezanechajúc žiadneho legitímneho následníka, a vytvorená ríša sa začala rozpadať.

Asi 20 rokov po Artušovom narodení preto Merlin na Vianoce zvolal všetkých rytierov do Londýna na turnaj, kde mal byť odhalený pravý kráľ. Ráno sa na námestí objavil kameň s nákovou. V nákove bol zarazený meč a pri ňom nápis: "Kto z tohto kameňa a nákovy meč vytiahne, bude kráľom Anglicka podľa práva i rodom." Mnohí sa o získanie meča pokúšali, ale nikomu, okrem Artuša, sa to nepodarilo. Merlin potom prezradil tajomstvo jeho pôvodu a rytieri uznali Artuša za svojho právoplatného kráľa.

Kráľ Artuš v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Artušovské legendy sa stali inšpiráciou pre dlhú radu umeleckých diel.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Geoffrey z Monmouthu

  • kronika História kráľov Británie (Historia Regum Britanniae) – okolo r. 1135
  • Merlinove proroctvá (Prophetiae Merlini) okolo r. 1137

Thomas Malory

William Morris

  • (The Defence of Guinevere, and other Poems) – 1858

Mark Twain

  • Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša (A Connecticut Yankee in King Arthur's Court) – 1889

Mary Stewartová – cyklus románov:

  • Čarodejník Merlin (The Crystal Cave),
  • Meč kráľa Artuša (The Hollow Hills),
  • Očarený čarodejník (The Last Enchantment),
  • Smrť kráľa Artuša (The Wicked Day)

Marion Zimmer Bradleyová

Bernard Cornwell

  • Kronika bojovníkova (The Warlord Chronicles) – cyklus románov:
    • Zimný kráľ (The Winter King)
    • Ostrov mŕtvych
    • Nepriateľ Boha (Enemy of God)
    • Excalibur (Excalibur: A Novel of Arthur)

Hudba a divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Král Artuš na českej Wikipédii.