Kráľovské Uhorsko

Kráľovské Uhorsko bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541). Názov sa postupne prestal používať koncom 17. storočia po znovudobytí bývalého územia Uhorska a znova sa začal používať názov Uhorsko/Uhorské kráľovstvo.

Kráľovskému Uhorsku zodpovedalo dnešné Slovensko (bez menších osmanských území na juhu stredného Slovenska), Burgenland, západné Chorvátsko, a priľahlé časti severozápadného a severovýchodného Maďarska, dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny a dnešného Rumunska. V dôsledku neustálych vojen s Osmanskou ríšou sa hranice neustále rôzne posúvali.

Z ostatných bývalých území Uhorska väčšina dnešného Maďarska a ostatné územia na juhu boli v čase existencie Kráľovského Uhorska priamou súčasťou Osmanskej ríše (ejálet, Budínsky pašalik) a v Sedmohradsku vznikol formálne nezávislý štát, ktorý bol v skutočnosti vazalom Osmanskej ríše.

Kráľovské Uhorsko bolo formálne neprerušeným pokračovateľom Uhorska, ale de facto išlo o provinciu habsburskej monarchie, teda Rakúska (Habsburgovci sa na uhorský trón dostali práve v čase vzniku Kráľovského Uhorska). Hlavné mesto bola Bratislava. Všetky podstatné udalosti, napríklad protihabsburské stavovské povstania, sa odohrávali na území Slovenska, ktoré tvorilo jeho jadro.

Kráľovské Uhorsko bolo vojensko-správne rozdelené na hlavné kapitanáty a územie chorvátsko-slavónskeho bána, pozri hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko) a bán. Popri nich existovali tradičné stolice (župy), pozri stolica (územie).

Neformálne sa rozdeľovalo na Horné Uhorsko (zhodné s územím kompetenčne spadujúcim pod Hornouhorský hlavný kapitanát a Spišskú komoru) a od 60. rokov 16. storočia Dolné Uhorsko (ostatné územie neobsadené Turkami, okrem Chorvátska a Slavónska)