Kráľovský Chlmec
| Kráľovský Chlmec | |||
| maď. Királyhelmec | |||
| mesto | |||
 centrum mesta
|
|||
|
|||
| Štát |  Slovensko |
||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Trebišov | ||
| Región | Dolný Zemplín | ||
| Nadmorská výška | 130 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 23,81 km² (2 381 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 7 685 (31. 12. 2011) [1] | ||
| Hustota | 322,76 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1214 | ||
| Primátor | Mgr. Jozef Balog[2] (NEKA) | ||
| PSČ | 077 01 | ||
| ŠÚJ | 528447 | ||
| EČV | TV | ||
| Tel. predvoľba | +421-56 | ||
  Poloha mesta na Slovensku
|
|||
 Poloha mesta v rámci Košického kraja.
|
|||
| Štatistika: MOŠ/MIS | |||
| Webová stránka: www.kralovskychlmec.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
|
Demonym: Kráľovskochlmčan[3]
 Slovenský portál |
|||
Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, maď. Királyhelmec) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji. Je významným centrom Medzibodrožia.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.
Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Jeho zrúcaniny sú dnes známe ako Csonkavár.
V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ.
V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.
V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Československej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku. V rokoch 1930 – 1944 tu žil a tvoril Mécs László, premonštrátsky kňaz a básnik.
Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresuTrebišov.
Súčasnosť [upraviť]
Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou.
Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcov.
Občania maďarskej národnosti tvoria 80% obyvateľov mesta, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti.
Z hľadiska vierovyznania je najviac rímskokatolíkov, nasledujú reformovaní a gréckokatolícki veriaci.
Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.
Symboly mesta [upraviť]
Podľa Heraldického registra [4] má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.
Erb [upraviť]
V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.
Vlajka [upraviť]
Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo [upraviť]
Kráľovský Chlmec mal v roku 2011 podľa ščítania 7 698 obyvateľov.
Národnostné zloženie (2011):
Osobnosti mesta [upraviť]
- Szidi Tobias (* 1967), herečka a speváčka
- Csongor Kassai (* 1972), herec
Partnerské mestá [upraviť]
Felsőzsolca, Maďarsko- Ferencváros, Maďarsko
Kanjiža, Srbsko- Kisvárda, Maďarsko
Rakovník, Česko
Sfântu Gheorghe, Rumunsko
Galéria [upraviť]
-
Ulica v historickej časti mesta
-
Hlavná ulica
-
Hlavná ulica
-
Sochy panovníkov na Námestí Milénia
-
Mestský úrad
-
Fontána
-
Reformovaný kostol
-
Múzeum
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Mgr. Jozef Balog je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kráľovskochlmčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 114–115
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovský Chlmec
