Kráľovský orchester Concertgebouw

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kráľovský orchester Concertgebouw
Koncertná hala Concertgebouw
Koncertná hala Concertgebouw
Základné informácie
Pôvodný názov Koninklijk Concertgebouworkest
Sídlo Holandsko Amsterdam
Koncertná sieň Concertgebouw
Vznik 1888
Šéfdirigent
Mariss Jansons
Bývalí šéfdirigenti
Riccardo Chailly (1988-2004)
Bernard Haitink (1959-1988)
Eugen Jochum (1959-1961)
Eduard van Beinum (1945-1959)
Willem Melgenberg (1895-1945)
Willem Kes (1888-1985)
Čestní dirigenti
Nikoulas Harnoncourt
Cenné nástroje

Kráľovský orchester Concertgebouw (holandsky Koninklijk Concertgebouworkest, medzinárodne známy v anglickom tvare Royal Concertgebouw Orchestra) je symfonický orchester so sídlom v Amsterdame, jeden z popredných svetových orchestrov. Podľa medzinárodného hlasovania významných svetových hudobných kritikov vyhlásenom prestížnym časopisom Gramophone bol v roku 2008 ohodnotený ako najlepší svetový orchester. [1] Jeho názov je odvodený od koncertnej sály Concertgebouw (v preklade koncertná budova), rovnako považovenej za jednu z najlepších na svete pre jej vynikajúcu akustiku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Orchester bol založený v roku 1888, niekoľko mesiacov po otvorení sály Concertgebouw v apríli 1988. Prvý koncert orchestru sa uskutočnil 3. novembra 1888 pod vedením Willema Kesa, ktorý bol jeho prvým šéfdirigentom. V roku 1895 sa šéfdirigentom stal Willem Mengelberg, ktorý na tomto poste pôsobil nezvyčajne dlhé obdobie, 50 rokov. Pod jeho vedením sa koncert vypracoval na medzinárodne uznávané symfonické teleso, ktoré okrem iného presadzovalo diela žijúcich skladateľov ako boli Richard Strauss a Gustav Mahler. Okrem šéfdirigenta tu existoval post prvého a druhého dirigenta, medzi ktorými sa objavili osobnosti ako Bruno Walter a Eugen Jochum. V roku 1945 bol Mengelberg na základe pochybností o jeho vzťahu s nacistickými okupantmi odvolaný. Od roku 1945 do roku 1965 pôsobil ako šéfdirigent Eduard van Beinum, predtým druhý dirigent, nasledovaný Bernardom Haitinkom. Od roku 1961 do 1963 sa Haitink delil o miesto šéfdirigenta s Eugenom Jochumom. Od roku 1963 posobil Haitink na tomto poste sám až do roku 1988. V tomto období spravil s orchestrom veľké množstvo nahrávok, hlavne pre vydavateľstva Phillips a EMI. Mnohé z nich sa radia do zlatého fondu klasickej diskografie. Na začiatku osemdesiatych rokov holandská vláda zamýšľala zredukovať obsadenie orchestra o 23 hráčov, čo ale Haitink odmietol s vyhrážkou odstúpenia. Finančnú situáciu orchestra sa nakoniec podarilo stabilizovať bez prepúšťania hráčov. Po odchode Haitinka v roku 1985 bol za nového šéfdirigenta vymenovaný Riccardo Chailly, ako prvý dirigent vo vedení orchestra, ktorý nebol holandského pôvodu. Vytvoril s orchestrom rad významných nahrávok, medzi nimi kompletný cyklus Mahlerových symfónií. V roku 2002 bol za šéfdirigenta zvolený Mariss Jansons, ktorý fukciu začal vykonávať 1. septembra 2004 a pôsobí v nej do súčasnosti.

Hráči[upraviť | upraviť zdroj]

Concertgebouw

Orchester má medzinárodné obsadenie. V súčasnosti v jednotlivých sekciách pôsobia nasledujúci prví hráči:

Profil a repertoár[upraviť | upraviť zdroj]

Orchester patrí medzi štandardné, veľké symfonické orchestre. Jeho repertoár zahŕňa skladby od klasicizmu po súčasnosť, so silnou tradíciou v interpretácií orchestračne veľkolepých skladieb neskorého romantizmu, predovšetkým diel Richarda Straussa, Antona Brucknera a Gustava Mahlera. Tesný vzťah má orchester hlavne s Mahlerovou hudbou, sám skladateľ tu dirigoval niekoľko svojich diel. Po jeho smrti orchester pod vedením Mengelberga neúnavne presadzoval jeho, vtedy ešte nedocenené symfónie a cykly. Orchester v rokoch 1920 a 1995 organizoval v Amsterdame Mahlerov festival.

Nahrávky[upraviť | upraviť zdroj]

Orchester za dobu svojho pôsobenia vytvoril nespočetné množstvo nahrávok. Prvou bola nahrávka výberu z diel Wagnera, Berlioza, Beethovena a Mahlera, ktorú nahral Mengelberg v roku 1926 pre vydavateľstvo British Columbia. Bohatú nahrávaciu činnosť mal tiež orchester počas pôsobenia Bernarda Haitinka, za všetky možno spomenúť vysoko cenenú nahrávku Mahlerovej Piesni o zemi a deviatej symfónie a mnohých ďalších diel, predovšetkým pre vydavateľstvo Phillips. Riccardo Chailly okrem pokračovania v mahlerovskej a brucknerovskej tradícií rozšíril zbierku nahrávok o diela progresívnych skladateľov 20. storočia, medzi nimi napríklad Bartókov Koncert pre orchester a Zázračný mandarín, Hindemithove Kammermusiken či diela Edgarda Varèseho. Rovnako Jansons vytvoril s orchestrom celý rad vysoko hodnotených nahrávok. Od leta 2004 orchester vydáva nahrávky vo vlastnom vydavateľstve RCO Live.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]