Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krátka
vrch
Vľavo Krátka, vpravo Kriváň.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Biely Váh, Belá
Nadmorská výška 2 374,5 m n. m.
Súradnice 49°09′48″S 20°00′46″V / 49,1632°S 20,0129°V / 49.1632; 20.0129
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Prvovýstup Karol Englisch, P. Spitzkopf
 - dátum 1903
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Krátka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krátka[1] (2 374,5 m n. m.[2]) je rozložitý uzlový vrch v Tatrách. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 21 km severozápadne od Popradu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso a západne ležiace Podbanské, juhozápadne sa nachádza Východná, južne Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Važecká dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krátka leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severozápadu z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (2 495 m n. m.). Krátka má tri vrcholy: Západný, Prostredný (hlavný) a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody. Do Krivánskeho kotla k plesu viedla turistická značka, zrušená v roku 1980. Na juh vysiela pomerne dlhý a členitý Jamský hrebeň, v ktorom sa od severu nachádza: Veľká Jamská veža, dve Prostredné Jamské veže, Jamské zuby, dve Predné Jamské veže, dve Krátke veže, Krátka vežička, Krátka kopa, dve Jamské vežičky a dve Jamské kopy. „Dve“ značí vždy severný a južný vrchol.[5]

Severne sa nachádza dolina Nefcerka s Nižným Terianskym plesom, ktorým voda z tejto časti hrebeňa odteká Nefcerským potokom do Belej. Juhovýchodne sa nachádza Suchá dolina a juhozápadne Važecká dolina s Krivánskym Zeleným plesom, odkiaľ voda smeruje do Bieleho Váhu.[2]

Severným smerom sa nachádza Veľká kopa (2 052 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.) a Terianska veža (2 374 m n. m.), východným Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.) a Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), južným Predné Solisko (2 117 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.) a Jamy (1 572 m n. m.) a západným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Krížna (2 038 m n. m.) a Predný Holý vrch (1 984 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Kozie chrbty a časť Oravských Beskýd.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník.[3]

Niekoľko horolezeckých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1903 Prvý výstup K. Englisch a P. Spitzkopf z Doliny Suchej vody cez Vyšnú Jamskú priehybu, I.
  • 1906 Prvý zimný výstup P. Havaš Horníček.
  • 1907 Prvý úplný prechod Jamského hrebeňa A. Martin a J. Franz st., miestami III.

Cesty do obťažnosti V+ (Prostredná Jamská veža) viedli na veže v Jamskom hrebeni.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zľava Ostrá, splývajúca Krátka a Kriváň s Ramenom Kriváňa.
    Zľava Ostrá, splývajúca Krátka a Kriváň s Ramenom Kriváňa.
  • Ten istý pohľad, Krátka medzi tmavými Furkotskými vežami a Kriváňom.
    Ten istý pohľad, Krátka medzi tmavými Furkotskými vežami a Kriváňom.
  • Krátka vľavo od masívneho Kriváňa, oddelené Špárou.
    Krátka vľavo od masívneho Kriváňa, oddelené Špárou.
  • Pohľad z Kriváňa na Jamský hrebeň nad Krivánskym Zeleným plesom.
    Pohľad z Kriváňa na Jamský hrebeň nad Krivánskym Zeleným plesom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  5. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, X. diel, Šport 1989.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Krátka_(vrch_vo_Vysokých_Tatrách)&oldid=7824604“