Kríza vedy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kríza vedy je prelom, prechodné štádium medzi dvoma rozlíšiteľnými fázami vývinu vedy. Chápanie krízy vedy závisí od toho, aké kategórie intervenujú v jeho priebehu.

Termin 'kríza' sa v súvislosti s rozvojom vedeckého poznania začína používať v poslednej tretine 19. storočia. W. Dilthey roku 1873 v jednom liste napísal: „…je zvláštne, ako som statil všetku vonkajšiu ctižiadosť, túžbu napísať veľké dielo. Veľká kríza vied a európskej kultúry, v ktorej žijeme, zaujali moju myseľ natoľko, že bude len na úžitok zrieknuť sa každej vonkajšej osobnej ctižiadosti.“

Najprv sa verejne hovorí o kríze základov matematiky, ku koncu storočia sa začína hovoriť o kríze fyziky, biológie a psychológie. Po prvej svetovej vojne sa termín „kríza“ dostáva do názvov prác. Karl Bühler vydal Krízu psychológie (1927), no najznámejšou prácou, ktorá má v názve tento výraz, je Husserlova Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia (1934 – 1937).

Termín kríza vedy je korelatívny s termínom revolúcia vo vede a práve tak sú korelatívne aj fenomény, ktoré označujú.

Kríza vied má štyri základné dimenzie: metodologickú, gnozeologickú, svetonázorovú a prakticko-sociálnu.

Názory na krízu vedy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozitivizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pozitivizmus vidí zdroje krízy vedy predovšetkým v neadekvátnom určení povahy vedeckej teórie; podľa nich (sc. pozitivistov) teoretické konštrukcie sú vždy hypotetické, možno ich korigovať a odvolať. Skutočným základom a oporou vedy sú výlučne fakty a empiricky konštatovateľné súvislosti.[1]

Husserl[upraviť | upraviť zdroj]

Kríza vedy je podľa Husserla skutočnosť, že sa stala spornou pravá vedeckosť vedy a celý spôsob, ako si vytýčila svoje úlohy a vytvorila pre ne svoju vlastnú metodiku. Kríza vedy spočíva v strate jej životného významu. V našich životných úzkostiach nám veda nemá čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú za našich neblahých časov najpálčivejšími otázkami pre človeka, vydaného najosudnejším prevratom: vylučuje otázky týkajúce sa zmyslu alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie. Veda o čírych telesách nedokáže o subjektoch nič povedať, pretože abstrahuje od akéhokoľvek subjektívna.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Novosad, F.: Premeny buržoáznej filozofie. Bratislava, Pravda 1986. 280 s.
  2. Husserl, E.: Krize evropských věd a transcendentální fenomenologie. Úvod do fenomenologické filosofie. Praha, Academia 1972. 588 s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.