Kraľovany
| Kraľovany | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Dolný Kubín |
| Región | Orava |
| Nadmorská výška | 430 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 18,81 km² (1 881 ha) |
| Obyvateľstvo | 454 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 24,14 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1363[2]/1365[3] |
| Starosta | Ľubor Had[4] (SMER) |
| PSČ | 027 51 |
| ŠÚJ | 509744 |
| EČV | DK |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Kraľovany 186 |
| E-mailová adresa | oukralovany@pobox.sk |
| Telefón | 589 81 29 |
| Fax | 589 81 29 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.kralovany.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Kraľovany sú obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Dejiny [upraviť]
V roku 1420 sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca Oravskému hradu. Najstarší písomný údaj je však z roku 1363. Prví osadníci pochádzali z Turian.
Okolo roku 1608 mala obec asi 70 obyvateľov (14 rodín). V roku 1715 už 160 obyvateľov. Obec vznikla na významnej ceste z Turca na Oravu. V čase panovania Turzovcov tu bolo zriadené suché mýto, kde sa vyberali od pltníkov poplatky. V obci sa spomína sa aj panský hostinec, ktorý vlastnili Thurzovci. Hostinský Juraj Zábrezký v roku 1647 získal aj povolenie od Thurzovcov na mlyn a pílu, dostal taktiež časť panskej hory a k tomu aj pôdu. Časť obyvateľov Kraľovian sa zaoberala pltníctvom a lovom rýb. Daň z úlovku odovzdávali Oravskému panstvu, pretože nepracovali na panských roliach, boli slobodní. Alojz Mednyanský v roku 1826 spomína v Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom), že sa v Kraľovanoch dajú chytať znamenité hlavátky 30 až 35 funtov ťažké, a že sa tu zhromažďujú všetky plte prichádzajúce po rieke Orave. Dve polplte sa v Kraľovanoch spájali do jednej a polovica oravských pltníkov sa vracia domov. Mednyanský spomína aj majstrovsky vybudovanú cestu z roku 1801 cez rozstrieľané bralá dovnútra regiónu Oravy. Oravské panstvo rozšírilo podnikanie v obci dali postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímalo hostinec. Vlastnilo obchod so soľou a voskom. Obec trpela v 17. storočí počas stavovských povstaní. Po Bočkajovom povstaní dedina bola spustnutá a ošarpaná. Pohroma postihla obec aj v auguste 1813, keď ju zasiahla obrovská povodeň. Pokles obyvateľstva zapríčinila cholera v roku 1873 a vysťahovalectvo za prácou v rokoch 1880 - 1890. Cesta a aj obec Kraľovany nabrali na význame po zriadení železnice do Oravského Podzámku v roku 1898. V roku 1910 aj telegrafnej stanice. Železničná stanica na dôležitej križovatke Košicko-bohumínskej železnice (súčasná trať 180 Žilina – Košice) a Oravy sa neskôr rozšírila. V roku 1935 mala až 6 koľají.
V roku 1811 bol založený spolok bývalých urbarialistov. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. V roku 1906 bol postavený trojoblúkový kovový most. V roku 1935 už elektrifikovaná obec má 671 obyvateľov. V obci je evanjelický kostol z roku 1913. Spomína sa aj zvonica so zvonmi z roku 1763 a 1815.
Významné osobnosti [upraviť]
- Andrej Kralovanský (*1759 - †1809) významný pedagóg, literárny pracovník, prírodovedec a entomológ
- Marián Had (*1982) futbalista
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ [1]
- ↑ [2]
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ľubor Had je v zozname. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||
