Kraľovany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°09′05″S 19°07′38″V / 49.1514°S 19.1272°V / 49.1514; 19.1272
Kraľovany
obec
Kraľovany MF3.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Rieky Váh, Orava
Nadmorská výška 430 m n. m.
Súradnice 49°09′05″S 19°07′38″V / 49.1514°S 19.1272°V / 49.1514; 19.1272
Rozloha 18,81 km² (1 881 ha) [1]
Obyvateľstvo 445 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 23,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1363[3]/1365[4]
Starosta Ľubor Had[5] (SMER)
PSČ 027 51
ŠÚJ 509744
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Kraľovany 186
E-mailová adresa oukralovany@pobox.sk
Telefón 589 81 29
Fax 589 81 29
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Kraľovany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kralovany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kraľovanyobec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1420 sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca Oravskému hradu. Najstarší písomný údaj je však z roku 1363. Prví osadníci pochádzali z Turian.

Okolo roku 1608 mala obec asi 70 obyvateľov (14 rodín). V roku 1715 už 160 obyvateľov. Obec vznikla na významnej ceste z Turca na Oravu. V čase panovania Turzovcov tu bolo zriadené suché mýto, kde sa vyberali od pltníkov poplatky. V obci sa spomína sa aj panský hostinec, ktorý vlastnili Thurzovci. Hostinský Juraj Zábrezký v roku 1647 získal aj povolenie od Thurzovcov na mlyn a pílu, dostal taktiež časť panskej hory a k tomu aj pôdu. Časť obyvateľov Kraľovian sa zaoberala pltníctvom a lovom rýb. Daň z úlovku odovzdávali Oravskému panstvu, pretože nepracovali na panských roliach, boli slobodní. Alojz Mednyanský v roku 1826 spomína v Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom), že sa v Kraľovanoch dajú chytať znamenité hlavátky 30 až 35 funtov ťažké, a že sa tu zhromažďujú všetky plte prichádzajúce po rieke Orave. Dve polplte sa v Kraľovanoch spájali do jednej a polovica oravských pltníkov sa vracia domov. Mednyanský spomína aj majstrovsky vybudovanú cestu z roku 1801 cez rozstrieľané bralá dovnútra regiónu Oravy. Oravské panstvo rozšírilo podnikanie v obci dali postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímalo hostinec. Vlastnilo obchod so soľou a voskom. Obec trpela v 17. storočí počas stavovských povstaní. Po Bočkajovom povstaní dedina bola spustnutá a ošarpaná. Pohroma postihla obec aj v auguste 1813, keď ju zasiahla obrovská povodeň. Pokles obyvateľstva zapríčinila cholera v roku 1873 a vysťahovalectvo za prácou v rokoch 1880 - 1890. Cesta a aj obec Kraľovany nabrali na význame po zriadení železnice do Oravského Podzámku v roku 1898. V roku 1910 aj telegrafnej stanice. Železničná stanica na dôležitej križovatke Košicko-bohumínskej železnice (súčasná trať 180 Žilina – Košice) a Oravy sa neskôr rozšírila. V roku 1935 mala až 6 koľají.


V roku 1811 bol založený spolok bývalých urbarialistov. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. V roku 1906 bol postavený trojoblúkový kovový most. V roku 1935 už elektrifikovaná obec má 671 obyvateľov. V obci je evanjelický kostol z roku 1913. Spomína sa aj zvonica so zvonmi z roku 1763 a 1815.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. [1]
  4. [2]
  5. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ľubor Had je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]