Krabí pulzar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krabí pulzar

Krabí pulzar (PSR B0531+21 alebo NP0532) je rotujúca neutrónová hviezda, resp. pulzar v strede Krabej hmloviny objavený v roku 1969. Má priemer okolo 10 km a rotuje s periódou 33 milisekúnd, teda 30-krát za sekundu. Unikajúci relativistický vietor z neutrónovej hviezdy generuje synchrotrónové žiarenie, ktoré produkuje väčšinu žiarenia z hmloviny viditeľného od rádiovej oblasti až po oblasť gama žiarenia. Pulzar sa nachádza vo vzdialenosti 6 300 svetelných rokov.

Krabí pulzar bol objavený v roku 1968. Táto rotujúca neutrónová hviezda má priemer len okolo 10 km, ale je hmotnejšia ako Slnko. Je pozorovateľný na rádiových, röntgenových a gama vlnách. V januári 1968 sa ho podarilo stotožniť s hviezdou 18.-16 magnitúdy, ktorej jasnosť kolíše synchrónne s pulzmi rádiového žiarenia, takže je možné pozorovať ho aj opticky. Okolo svojej osi sa otočí približne 30-krát za sekundu a zväzok jeho žiarenia náhodne zasahuje Zem. Ako u všetkých pulzarov, aj u Krabieho pulzaru sa rotácia pomaly spomaľuje pod vplyvom brzdenia okolitého magnetického poľa. Pri tomto pulzare sa jeho otáčky spomaľujú o 36. 10-9 sekundy každý deň. Za 75 000 rokov sa jeho rotačná perióda spomalí na približne jednu otočku za sekundu. Ubúdajúca rotačná energia sa postupne premieňa na energiu, ktorá zahrieva okolie Krabej hmloviny.

Pozícia Krabieho pulzaru v Mliečnej ceste. Kredit : NASA/DOE/International LAT Team.

V pulzare je obsiahnutá obrovská kinetická energia a je tiež zdrojom relativistických elektrónov, čiže elektrónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako 100 000 km/s. Tieto elektróny sa zachytávajú v magnetických poliach okolitej hmloviny a emitujú spojité vysoko polarizované tzv. synchrotrónové žiarenie. Spôsobuje namodralé pozadie Krabej hmloviny. Toto žiarenie budí neutrálny vodík v okrajových vláknach a ten potom žiari ako emisná hmlovina. Röntgenová žiarivosť objektu je 200 000-krát väčšia ako žiarivosť Slnka, vo viditeľnom spektre je jeho žiarivosť „iba“ 1 500-krát väčšia ako slnečná žiarivosť.

Rovníkový hviezdny vietor pulzaru vytvára chumáčikové útvary s priemerom okolo jedného svetelného roka. Tieto útvary potom prúdia preč z pulzaru rýchlosťou rovnou polovici rýchlosti svetla. Po opustení zjasnejú, potom pohasnú a rozptýlia sa do prostredia hmloviny. Najbúrlivejším miestom v strede hmloviny je bod, kde sa jeden z polárnych prúdov pulzaru zráža s okolitým materiálom vyvrhnutým v minulosti a vzniká tam rázový front. Tvar a poloha tohto útvaru sa menia vo veľmi krátkom čase.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]